2/2005

PRIPOMÍNAME SI...
Samuel Ambrosius
Pierre Corneille
Zomrela spisovateľka Klára Jarunková
≈ Z regionálnej kartotéky: Alexander Alagovič

INFORMUJEME...
Etický kódex slovenského knihovníka (návrh)
Rok Ľudovíta Štúra
Kníh je dosť, čítame ich?
Ako odradiť dieťa od čítania

Z NAŠICH KNIŽNÍC...
Kultúrna jeseň v Galantskej knižnici

ZAUJÍMAVOSTI...
Neobvyklý knižný regál
Knižné falzifikáty v Číne
Katrina ničila aj knižnice
Najvyššie umiestnená knižnica

BIBLIOGRAFICKÁ ČASŤ...
Významné výročia v 1. polroku 2006
Plánovaná edičná činnosť Galantskej knižnice v r. 2006

Bleskovky

 

 

PRIPOMÍNAME SI...



SAMUEL AMBROSIUS (AMBROZI)
(22.3.1748 Liptovská Sielnica - 15.2.1806 Banská Štiavnica)


Osvietenský spisovateľ, redaktor, ev. farár. Pochádzal z ev. učiteľsko-kňazskej rodiny. Študoval v Bratislave a v nemeckej Jene.    V r. 1785-87 bol ev. farárom vo Veličnej, potom 16 rokov v Radvani a posledné 3 roky (1803-06) v Banskej Štiavnici. Prišiel sem  v čase,  keď  Banská  Štiavnica  úrovňou  banskej  techniky a vedy, s vynikajúcimi učencami svetového mena, patrila medzi popredné svetové centrá.
Ako značná časť slovenskej kňazskej i laickej inteligencie aj Ambrosius si osvojil črty osvietenského myslenia s cieľom šíriť osvetu a vzdelanosť. Príležitostnú a náboženskú literatúru písal po latinsky, nemecky a ako vzdelaný osvietenec už aj po slovensky. Boli  to  kázne,  piesne,  gratulačné básne, prejavy, recenzie kníh a pod.
Obdobie jeho pôsobenia bolo obdobím vzniku množstva väčších či menších učených spoločností rôzneho významu. Aj keď sa Banská Štiavnica spája najviac s Tablicovou Učenou spoločnosťou banského okolia, pred ňou tu už bola Ambrosiova súkromná škola (1804-08) a jeho latinská spoločnosť Sociatas ex totius Monarchiae Austriacae  viris  eruditis  coacta.  Táto  od  roku 1803 v redakcii S. Ambrosia vydávala Annales evangelici provinciarum domui Austriacae hereditarium (Evanjelické letopisy dedičných provincií rakúskeho domu), ktoré zaznamenávali udalosti zo života evanjelikov, správy o činnosti ev. školstva, nekrológy významných osobností, hodnotenie ich diela. Ročenka Annales mala pravidelnú rubriku Recensionen librorum, v ktorých sa zjavovali fundované recenzie a kritiky domácej i zahraničnej literatúry    rôzneho    druhu,    aj    prírodovedeckej,    lekárskej a národohospodárskej. Sú prameňom k poznaniu slovenského kultúrneho života tej doby.

                            Samuel Ambrosius. In: Kultúrno-historický
                            kalendár 1998. – Bratislava: Národné osvetové
                            centrum, 1997. Str. 74.

 


PIERRE CORNEILLE
(6.6.1606 Rouen – 1.10.1684 Paríž)


Francúzsky dramatik a básnik. Druhý z ôsmich detí advokáta. Študoval právo, bol advokátom, ale na súde takmer nevystupoval. Žil veselým životom, písal drobné verše a 1629 mal s komédiou Mélite  v Paríži  veľký  úspech. 1628-50 bol kráľovským advokátom a žil s mladším bratom Thomasom v rodnom dome usporiadaným životom. Obidvaja písali divadelné hry.
Corneillove komédie La Veuve (Vdova, 1633), La Place royale (Kráľovské námestie, 1635), Illusion comique (Komické ilúzie, 1636) a i. sú poetické a hravé, realistické scénky sa miešajú so svetom víl a snov; charakterová komédia zväčša už nahrádza situačnú. Po tragédii Médée (1635) nastal obrat v jeho tvorbe tragikomédiou Cid (1637, 1960) s námetom zo španielskych dejín. Novozaložená Francúzska akadémia oficiálne odsúdila hru, Corneille sa na istý čas odmlčal. 1640-51 napísal svoje najlepšie hry o  hrdinoch silnej vôle:  Horace  (1640)  o  zbabelosti  a láske k vlasti, Cinna
(1642) o umení veľkoryso odpustiť slabším, La Mort de Pompée (Smrť Pompejova, 1642 až 43), Polyeucte (1643), „kresťanská“ tragédia, Théodore, vierge et martyre (Panna a mučenica Th., 1645) a po komédii Le Menteur (Luhár, 1643) politickú drámu Nicomede (1651), vrchol svojej tvorby. Po neúspechu tragédie Pertharite (1652) sa Corneille na 7 rokov utiahol do ústrania, preložil a zveršoval Nasledovanie Krista a 1659-1684 napísal ešte 11 hier. Po úspechu Sertoria (1662) sa presťahoval do Paríža, mladému   obecenstvu  sa  však   jeho   hry   zdali   príliš   suché a komplikované. Súboj s Racinom, ktorého výrazom bola dráma Tite et Bérénice (Tite a Berenice, 1670), uvedená v Paríži týždeň po premiére Racinovej hry na tú istú tému, sa skončil víťazstvom mladého Racina. Corneillove hry sa hrali takmer po celej Európe, ale po neúspechu tragédie Suréna (1674) sa definitívne odmlčal. Na sklonku života všetky svoje hry podrobil Skúmaniam (Examens)   a v Discours sur la  poésie  dramatique    (Rozprava o dram. Poézii, 1660) kritike teórie jednoty miesta, času a deja. Zomrel v chudobe a takmer zabudnutý. 

              Pierre Corneille. In:Malá encyklopédia spisovateľov
              sveta. – 1. vyd. – Bratislava: Obzor, 1978. – S. 115-116.


Zomrela spisovateľka Klára Jarunková


Po ťažkej chorobe zomrela 11.7.2005 vo večerných hodinách slovenská spisovateľka Klára Jarunková. Ako informoval agentúru SITA predseda Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska Jozef Leikert, Jarunková zomrela vo veku 83 rokov.
Klára  Jarunková  je  autorkou  23 kníh pre dospelých, pre mládež i deti, ktoré sa stále stretávajú so živým čitateľským záujmom. Jej knihy vyšli v 39 jazykoch sveta vo vyše 150 vydaniach. Príbehy Jedinej a Brata mlčanlivého Vlka sa vďaka 70 prekladom stali súčasťou zlatého fondu svetovej literatúry pre deti a mládež. Jej dielo bolo ocenené talianskou národnou Cenou Bancarellíno a bola zapísaná na Medzinárodnú čestnú listinu Ceny H. CH. Andersena.

Na základe tejto medzinárodnej akceptácie bola Asociáciou organizácií spisovateľov Slovenska navrhnutá na udelenie Nobelovej ceny za literatúru a ceny A. Lindgrenovej. Bola zakladajúcou osobnosťou a dlhoročnou predsedníčkou Klubu nezávislých spisovateľov. Za mimoriadne zásluhy a rozvoj slovenskej    kultúry   jej   prezident   prepožičal    Rad    Pribinu 1. triedy /1996/ a Rad Ľudovíta Štúra 1. triedy /2005/.
                                                   Zdroj:http//www.bleskovky.sk

 


Z REGIONÁLNEJ KARTOTÉKY...


ALEXANDER ALAGOVIČ
(30.12.1760 Malženice – 18.3.1937 Záhreb)


Cirkevný spisovateľ, katolícky kňaz. Narodil sa v Malženiciach pri Trnave. Pochádzal zo zemianskej rodiny chorvátskych usadlíkov. Teológiu študoval v Budíne a po kňazskej vysviacke roku 1784 sa stal biskupským tajomníkom v Nitre, kde bol aj profesorom tamojšieho seminára. Pôsobil v Močenku, v Galante (1793, niektoré pramene uvádzajú rok 1796) ako farár, neskôr ako dekan. Počas jeho pôsobenia sa začalo so stavbou podľa úplne nových plánov kostola svätého Štefana Kráľa v Galante. V roku 1807  sa  stáva  kanonikom  v Bratislave,  roku  1808 kanonikom v Ostrihome, roku 1809 riaditeľom seminára v Pešti, roku 1810 titulárnym bosenským biskupom a radcom Miestodržiteľskej rady, roku 1828 prepoštom v Záhrebe a napokon roku 1829 záhrebským biskupom. V tejto hodnosti zotrval až do svojej smrti.
Alexander Alagovič bol zakladajúcim členom a mecénom bernolákovského     Slovenského    učeného    tovarišstva,    člen a  podporovateľ  Spolku  milovníkov  reči  a  literatúry slovenskej v Budapešti, udržiaval styky so slovenskými obrodencami, najmä s Martinom Hamuljakom. Zaslúžil sa o prebúdzanie chorvátskeho národného  podvedomia  v  Záhrebe, podporoval národnú kultúru a osvetu, dostaval biskupský palác. Tlačou vyšli jeho príležitostné prejavy, kázne a pod.
-zf-

 


INFORMUJEME...


Etický kódex slovenského knihovníka
(návrh)

Knižnica je kľúčovým činiteľom pri poskytovaní neobmedzeného prístupu k základným zdrojom pre ekonomický a kultúrny rozvoj, pričom účinne prispieva k rozvoju a udržiavaniu duševnej slobody, ochrane demokratických hodnôt a všeobecne platných občianskych práv. K splneniu tohoto cieľa buduje a sprístupňuje knižničný fond.. Svojimi knižničnými a informačnými službami zabezpečuje informačné potreby všetkých občanov bez ohľadu na vek, pohlavie, ekonomické alebo pracovné postavenie, gramotnosť, technické zručnosti, náboženské alebo politické vyznanie, sexuálnu orientáciu a fyzické a duševné schopnosti. Knihovník si je vedomý zodpovednosti voči svojej knižnici i voči verejnosti, plní zákony a pravidlá platné pre knihovnícku profesiu a  zaväzuje  sa rešpektovať používateľa, knižničné fondy, knižnicu i svoju profesiu v duchu princípov tohoto etického kódexu. Termínom knihovník sa v tomto kódexe označujú všetci pracovníci knižnice bez ohľadu na to, v akej oblasti knižničnej činnosti pôsobia.

1. Knihovník a používateľ
Hlavnou úlohou knihovníka je odpovedať na potreby používateľov v oblasti  kultúry,  informácií, vzdelávania a voľného času. Prístup k dokumentom a informáciám je základným právom používateľa. Knihovník sa preto zaväzuje:
• Vážiť si všetkých používateľov.
• Poskytovať      neobmedzený,    rovný    a    slobodný     prístup k dokumentom a informáciám.
• Zabezpečovať ochranu osobných údajov používateľov a ich používateľských aktivít.
• Odpovedať na každú otázku používateľov, alebo ak to nie je možné, orientovať ich iným smerom.

2. Knihovník a knižnica
Knižnica  definuje  svoje  kompetencie  a  svoju knižničnú politiku v knižničnom poriadku. Knihovník v svojej každodennej práci rešpektuje tento knižničný poriadok a zaväzuje sa:
• Akceptovať každý návrh používateľa na doplnenie knižničného fondu, ktorý je v súlade s profilom knižnice a zodpovedá kritériám objektivity, nestraníckosti a plurality názorov.
• Pri dopĺňaní a sprístupňovaní fondov nerobiť žiadnu cenzúru, okrem výnimiek uvedených v legislatívnych dokumentoch.
• Dodržiavať legislatívne dokumenty a vyhlášky.
• Umožniť používateľom poznanie knižničných fondov, dokumentov,   zdrojov a služieb a uľahčiť voľný obeh dokumentov a informácií.
• Zabezpečovať prístup k informačným zdrojom , pričom knižnica nenesie zodpovednosť za následky využitia týchto zdrojov.

3. Knihovník a profesia
Zamestnanci    knižnice    tvoria    solidárnu   profesijnú   skupinu a navzájom spolu úzko spolupracujú. V tomto zmysle sa knihovník zaväzuje:
• Vykonávať svoje povolanie bez preferovania svojich záujmov alebo svojej osobnej mienky.
• Rozvíjať svoje profesionálne znalosti, vzdelávať sa a snažiť sa dosiahnuť vysoký stupeň svojej kompetencie.
• Navštevovať iné knižnice, rešpektovať kolegov z iných typov knižníc a spolupracovať s pracovníkmi príbuzných inštitúcií.
• Zapájať sa do profesionálneho života ako člen profesijných spolkov a zúčastňovať sa na ich aktivitách.
• Odborne  sa  vzdelávať,  sledovať  problematiku svojej profesie a zúčastňovať sa na odborných podujatiach.
• Pri výkone povolania nepodliehať vplyvu politických, odborárskych, lobistických a sociálnych skupín.
                                                          zdroj http:/www.infolib.sk


ROK ĽUDOVÍTA ŠTÚRA (október 2005 - október 2006)


Rok Ľudovíta Štúra, ktorý organizačne i programovo zabezpečuje Slovenská národná knižnica, je venovaný 190. výročiu narodenia (2005) a 150. výročiu úmrtia (2006) jednej z najvýraznejších postáv slovenskej histórie - politikovi, novinárovi, vedcovi, spisovateľovi a kodifikátorovi spisovnej slovenčiny Ľudovítovi Štúrovi.
Rok Ľudovíta Štúra, nad ktorým prevzal záštitu prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, slávnostne otvorila Celonárodná spomienka na 190. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, ktorá sa uskutočnila v jeho rodnej obci Uhrovec 15. 10. 2005. Programovú  časť  podujatia  tvorili  seminár  a  výstava  o živote a diele Ľ. Štúra, slávnostné zhromaždenie pri pomníku Ľ. Štúra, vyhlásenie súťaže Štúrovská esej a Akadémia k 190. výročiu narodenia Ľ. Štúra. Najbližšie podujatia Roka Ľudovíta Štúra sa budú  konať  v  Bratislave.  Pôjde  o  odhalenie  pamätnej tabule Ľ. Štúrovi na Malom ev. a. v. kostole po službách Božích (23. 10. 2005), a o odhalenie pamätnej tabule na budove, kde sídlila redakcia Štúrových Slovenských národných novín (28. 10. 2005).
Celonárodná spomienka na 150. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra sa uskutoční 12. 1. 2006 v Modre. Súčasťou spomienky je viacero odborných, výstavných,
duchovných a spoločenských podujatí. Gestorom spomienky je Múzeum Ľ. Štúra v Modre - pracovisko Slovenskej národnej knižnice.
Podujatia Roka Ľudovíta Štúra sa budú konať prakticky po celom Slovensku, čo dokumentuje aj oficiálny programový plagát tejto významnej    celonárodnej    kultúrnej    akcie.   Plagát   výtvarne i tlačiarensky pripravila Slovenská národná knižnica.
Okrem hlavného organizátora Roka Ľudovíta Štúra - Slovenskej národnej knižnice - na jednotlivých podujatiach participujú aj ďalší partneri: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Matica slovenská, mesto Modra, obec Uhrovec a spoluusporiadateľské organizácie a cirkvi v mestách a obciach na Slovensku.
Záver Roka Ľudovíta Štúra sa bude konať v novostavbe Slovenského národného divadla v Bratislave 22. 10. 2006.
                                                          zdroj http:/www.infolib.sk

 



KNÍH JE DOSŤ, ALE ČÍTAME ICH ?


Kníh v kníhkupectvách je dnes neúrekom, otázka je, či sa aj čítajú. Láska ku knihám, ktorá sa u mnohých prebudila v detstve, nie vždy pretrvá. Niekomu knihy znepríjemnilo povinné čítanie, iní sa počas vysokej školy zahrabali do odbornej literatúry a na iné nebol čas. Zamestnanie mnohých vyčerpá tak, že jediné, čo doma zvládnu, je chytiť do ruky ovládač. Kníh je síce plná polica, ale odhodlanie siahnuť po nich chýba.
V minulosti boli knihy lacné, stáli 18 či 32 Kčs, ale nájsť dobrú knihu nebolo jednoduché. Vydávanie hodnotných kníh bolo obmedzené, a keď aj niečo dobré vyšlo, do predajne prišlo len pár kusov. Praví čitatelia pred dvadsiatimi rokmi presne vedeli, kedy príde do kníhkupectva tovar a striehli naň.
Dnes sa počet vydavateľstiev ráta v stovkách a vo väčších mestách je aj množstvo kníhkupectiev. Predáva sa všetko - od receptov  a  rád  o  tom  ako  háčkovať, až po úvahy o bytí alebo o galaxiách. Najlepšie však to, o čom sa píše v médiách, poprípade to, čo vyvolalo nejakú diskusiu či kontroverziu. Problém nie je nedostatok kníh, skôr spôsob, ako sa medzi nimi orientovať.
Literárny vedec Peter Zajac si napriek skepse zo škôl myslí, že vo všeobecnosti sa číta viac. Ponuka je podľa neho oveľa širšia, ako bola v minulosti a vo všetkých oblastiach. „Navyše, pribudol internet, ktorý je tiež vlastne návratom k čítaniu, i keď v inej podobe.  Podstatný  rozdiel  je  však  v tom,  čo  sme  mohli čítať v komunizme a čo dnes."
To, že sa číta viac, potvrdili aj prieskumy Literárneho informačného centra z posledných troch rokov. „Čítanie je na Slovensku demokratická a masová kultúrna aktivita," tvrdia autori prieskumu Pavol Rankov a Peter Valček. Podľa prieskumu z roku 2004 viac než štvrtina obyvateľov číta krásnu literatúru aspoň raz do týždňa alebo častejšie. Vôbec ju nečíta asi tretina populácie.
Je v slovenských domácnostiach kníh veľa či málo? Aj na túto otázku sú názory rôzne. Závisia zrejme od toho, s čím sa porovnávame. Podľa nášho domáceho prieskumu má doma viac ako   200   kníh   36,3 %   respondentov.    Medzinárodná Správa o politike mládeže však hovorí, len 12 percent rodín žiakov ôsmich ročníkov základných škôl má doma viac ako 200 kníh. Európsky priemer je okolo 20 percent a Slovensko sa tak zaradilo medzi krajiny hovoriace po arabsky a krajiny Afriky. Najviac slovenských žiakov - 41 percent, má doma priemerne od 26 do 100.
Medzinárodný prieskum štrnásťročných respondentov pritom ukázal,  že  počet  kníh  v  domácnosti  súvisí  s  výkonom žiakov v škole. Ich výkon bol 551 bodov - o 127 bodov viac ako výkon slovenských ôsmakov, ktorí udávali, že doma majú priemerne len 10 kníh.
Náš domáci prieskum tiež ukázal, že denne číta beletriu len necelých 8 percent respondentov, príležitostne štvrtina respondentov a asi jedna tretina sa o beletriu, čiže krásnu literatúru nezaujíma. Neznamená to však, že ľudia, ktorí nečítajú beletriu, nečítajú vôbec. Veľa z „nečitateľov beletrie" pravidelne číta odbornú, či náučnú literatúru, alebo dennú tlač. Až dve tretiny respondentov patria medzi intenzívnych čitateľov, no majú rôzny čitateľský záber (okrem beletrie to je čítanie odbornej literatúry pre profesionálny rast, či záujem o nové informácie).
Nepotvrdilo sa, že by vlastníctvo televízie, internetu, DVD či domáce kino malo väčší vplyv na frekvenciu dĺžky čítania krásnej literatúry. „Počet hodín strávených pred obrazovkou má len malý vplyv na frekvenciu čítania krásnej literatúry. Z hľadiska negatívneho prístupu k čítaniu je riziková až skupina, ktorá sleduje televíziu viac ako päť hodín denne." V rodinách s osobným počítačom a predovšetkým internetom je viac tých, ktorí čítajú krásnu literatúru aspoň raz týždenne, a výrazne menej nečitateľov.
Prečo čítať
Čítaním sa kultivuje slovná zásoba, človek si rozširuje rozhľad, ale aj  príjemne trávi voľný čas. Čítanie je aj spôsob, ako sa vytrhnúť z bežnej reality a stať
sa súčasťou sveta fantázie, humoru, napätia, mať možnosť prežiť príbehy iných ľudí a získať tým obrovské skúsenosti.
Ako čítajú deti?
„Ako čítajú deti, závisí len od učiteľov a rodičov. Ak sa škola stará o to, aby deti chodili do školskej knižnice, deti sú nadšené, čítajú veľa. Ak rodičia trávia šesť hodín pred televízorom, ťažko si ich deti nájdu vzťah ku knihám," myslí si šéf vydavateľstva Slovart.
Povinné čítanie deťom nevonia. Už tým, že je „povinné", vyvoláva v deťoch averziu a mnohé diela sú pre deti nudné, zastaralé. Knihy ako Maroško, Jano, či Zbojnícka kapsa, z ktorých mnohé dodnes vychádzajú v pôvodnom obale, nie sú práve tým, čo by v deťoch vyvolalo záujem o čítanie.
Vkus detského čitateľa sa celkovo zmenil. Verneovky, mayovky či Hitchockových troch pátračov nahradilo sci-fi a fantasy, Tolkien, Harry Potter. Dievčatá vyhľadávajú príbehy od spisovateľky Jacqueline Wilsonovej či od Karen McCombieovej, edíciu Alica a jej rodinka, Dievčatko z krajiny drakov.
A ako vzbudiť v deťoch chuť čítať? Podľa psychologičky Doroty Kopasovej nútiť ich k tomu je chyba. „Veci, ktoré človek musí, neposúvajú ďalej, tak ako to, čo chce a po čom túži."
Deťom treba dať čítať to, čo chcú čítať, a nie to čo čítať nechcú. "Dnes  naozaj  žiadne  dieťa  neosloví  Rudo  Móric  a  jeho kniha Z poľovníckej kapsy. Oveľa viac ich chytí Harry Potter, Pán prsteňov či kniha o SuperStar, a to čítajú jedným dychom," hovorí psychologička. Na to, že nie je najhodnotnejšia, možno dieťa upozorniť.

Čítanie v číslach
- Ženy siahajú po literatúre trikrát častejšie ako muži. Kým ženy tvoria až 12,1 % každodenných či takmer každodenných čitateliek krásnej literatúry, mužov je len 3,3 %.
- Kým žien nečitateliek je približne 20 %, mužov nečitateľov je takmer 46 %.
- Viac každodenných čitateľov je medzi ľuďmi stredoškolsky vzdelanými - 10,6 %, ako medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním - 8,8 %.
- Nečitateľov je viac medzi stredoškolsky vzdelanými 21,3 % než medzi vysokoškolsky vzdelanými 14,4 %
- Takmer 17 % televíznych divákov, ktorých nezaujme televízny program,  vypne  televízor  a  siahne  po  knihe.    Ďalších  9,8 % v tomto prípade vypne televízor a pustí si rádio alebo hudobný nosič, 7,3 % vypne televízor a ide sa prejsť. 46,8 % väčšinou prepína dovtedy, kým si niečo nenájde. 
                                               Skrátená verzia. Úplný článok bol
                                               uverejnený In: Sme. – Roč. 14,
                                               č.277 (1.12.2005). – Príloha : 
                                               TV – oko. – Č.48 (2005), s.I-V.




AKO ODRADIŤ DIEŤA OD ČÍTANIA


Úryvok  z  knihy   Ako  román  od Daniela Pennaca o tom, ako sa z malého čitateľa stane nečitateľ
Ak naše deti, mladí, naozaj nemajú v láske čítanie - a to slovo sedí, lebo tu ide naozaj o sklamanú lásku - netreba z toho obviňovať ani televíziu, ani moderné obdobie, ani školu. Môžeme viniť aj všetko spolu, ale až potom, keď sme si položili základnú otázku: čo sme urobili s ideálnym čitateľom, akým bolo naše dieťa vtedy, keď sme ešte my hrali úlohu rozprávača aj knihy zároveň?
Aká obrovská zrada!
Dieťa, rozprávka a my sme každý večer tvorili zmierujúcu sa svätú Trojicu a teraz je opustené nad nepriateľskou knihou.
Ľahkosť našich viet ho zbavovala tiaže, nerozlúštiteľný šuchot písmen zahnal aj pokušenie snívať.
My sme mu ukázali cestu zhora nadol, a teraz ho to strašné úsilie tlačí na zem.
My sme ho vyzbrojili schopnosťou byť všadeprítomné, a teraz je uväznené vo svojej izbe, v triede, v knihe, v riadku, v jedinom slove.
Kde sa skrývajú všetky tie čarovné postavičky, bračekovci, sestry, králi, kráľovné, hrdinovia prenasledovaní zloduchmi, ktorí ho zbavovali utrpenia z bytia tým, že ho zavolali na pomoc? Je vôbec možné, že majú niečo spoločné s týmito hrubo natlačenými atramentovými klikyhákmi, ktorým hovoríme písmená? Je možné, že sa títo polobohovia až takto rozmrvili, že z nich ostali len tlačiarenské znaky? A z knihy sa stal tento predmet?
Čudná premena! Opak čara. Jeho hrdinovia a on sa spolu dusia pod ťažobou nemej knihy! Pritom táto zmena, ktorú spôsobila náruživá snaha otca a mamy, keď chceli spolu s učiteľkou oslobodiť jeho uväznený sen, je len jednou z mnohých.
Tak čo sa stalo tomu uväznenému princovi, no? Čakám!
Tí istí rodičia, ktorí si nikdy, nikdy, keď mu čítali, nelámali hlavu nad tým, či správne pochopilo, že Ruženka spala v začarovanom lese preto, lebo sa pichla o vreteno, a Snehulienka preto, že zjedla jablko. (Pri prvých čítaniach to všetko nepochopilo, teda nie celkom. V rozprávkach je však toľko zázrakov, toľko krásnych slov a toľko dojatia! Pokúšalo sa sústrediť len na svoju obľúbenú pasáž, ktorú si v duchu odriekalo, kým konečne neprišla. Potom nasledovali ďalšie, nejasnejšie, kde sa zamotávali všetky čary, pomaly však začínalo rozumieť všetkému a bolo mu jasné, že Ruženka spala vďaka vretenu a Snehulienka vďaka jablku…)
Opakujem otázku: čo sa stalo princovi, keď ho otec vyhnal zo zámku?
Trváme na svojom. Bože, to predsa nie je možné, aby to decko nepochopilo obsah pätnástich riadkov! Pätnásť riadkov, to predsa nie je také ťažké!
Boli sme jeho rozprávačom, stali sme sa jeho účtovníkom.
- Nuž, keď sa nesnažíš, rozlúč sa s televíziou! Dobre si počul…
Áno…Televízia povýšená na odmenu… a čítanie huplo medzi každodennú drinu… veru, to my sme vymysleli tento skvelý rebríček…


Práva čitateľa podľa Daniela Pennaca

° právo nečítať
° právo preskakovať strany
° právo nedočítať knihu
° právo znovu si ju prečítať
° právo čítať čokoľvek
° právo na bovarizmus (choroba, ktorá sa prenáša textom)            prežívať radosť smútok hrdinov
° právo čítať kdekoľvek
° právo paberkovať (prečítať si len krátku pasáž, citát podľa chuti)
° právo čítať nahlas
° právo mlčať
                                   Skrátená verzia. Článok bol uverejnený
                                   In: Sme. – Roč. 14, č.277 (1.12.2005).
                                  – Príloha : TV – oko. – Č.48 (2005), s.VI.




Z NAŠICH KNIŽNÍC...

 
KULTÚRNA JESEŇ V GALANTSKEJ KNIŽNICI


Mesiac október bol v Galantskej knižnici plný kultúrnych akcií ako pre študujúci mládež, tak pre dospelých členov našej knižnice. Ale poďme pekne po poriadku.
Dňa 13.10.2005 prijala pozvanie na besedu spisovateľka Táňa Keleová-Vasilková, ktorá je v súčasnosti jednou z najčítanejších slovenských autoriek. Už príchod pani Vasilkovej dával tušiť, že beseda bude mať ten správny ráz. Bola milá, bezprostredná, úprimná, vtipná. Sršala z nej energia, pohoda a dobrá nálada. Nesklamala. Beseda bola naozaj veľmi dobrá, čo môžu potvrdiť aj čitateľky, ktoré sa na nej zúčastnili.

V týchto dňoch sme si pripomenuli 190. výročie narodenia slovenského buditeľa a tvorcu prvého slovenského pravopisu – Ľudovíta Štúra. Galantská knižnica v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Galante usporiadali pre študujúcu mládež dve akcie, na ktorých sme si pripomenuli toto výročie.
18.10.2005 sa konala beseda, na ktorej mala prednášku PhDr. Anna Jonášová a 24.10.2005 sa uskutočnil kvíz o Ľudovítovi Štúrovi. Na oboch podujatiach sa zúčastnili žiaci zo základných škôl z okresu Galanta. Myslím si, že nie je dôležité to, kto zvíťazil, ale skutočnosť, že žiaci boli nabití vedomosťami, za čo sa môžeme poďakovať  hlavne  pani  učiteľkám slovenského jazyka. Dokázali v deťoch    podnietiť    záujem   o   históriu   slovenského   jazyka a literatúru.

V stredu 26.10.2005 prebehli dve podujatia s jedným hosťom. Tým hosťom bol známy slovenský historik Pavel Dvořák, ktorý prijal naše  pozvanie  a  zúčastnil  sa  dvoch  besied. Tá prvá sa konala v Gymnáziu Janka Matušku v Galante, kde pána Dvořáka, ktorého sprevádzal riaditeľ Galantskej knižnice Mgr. Štefan Polák, prijal riaditeľ PhDr. Peter Černý a profesorky dejepisu. Študenti zatiaľ netrpezlivo čakali na historika v aule gymnázia. O tom, že téma – história Slovenska a jej prednášateľ Pavel Dvořák – študentov zaujala, svedčí takmer dvojhodinová beseda.
V podvečer sa v Renesančnom kaštieli začali schádzať ľudia, ktorí prišli na besedu pod názvom Po stopách minulosti s Pavlom Dvořákom.    Toto    podujatie     pripravila   Galantská   knižnica v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom, Galantským osvetovým strediskom a Vlastivedným múzeum v Galante pre širokú verejnosť. Sobášna sieň renesančného kaštieľa sa naplnila do posledného miestečka a bolo nutné pridať po stranách aj stoličky. Úvod podujatia nám spríjemnili hudobné tóny v podaní Galantského hudobného tria, ktoré pôsobí pri Základnej umeleckej škole v Galante. Atmosféra besedy bola vynikajúca. Pán Dvořák je skromný a veľmi pohodový človek, ale hlavne vynikajúci rozprávač,   ktorý    svojím   rozprávaním   zaujal  celé publikum. Z otázok, ktoré položili ľudia z publika pánovi Dvořákovi, bolo vidieť, že občania nášho mesta sa o históriu Slovenska zaujímajú, čo skonštatoval aj samotný historik. Po besede sa uskutočnila autogramiáda   a   predaj   kníh,   o   čo bol veľký záujem, najmä o štvrtý diel cyklu Stopy dávnej minulosti, ktorý bol práve vydaný.

Aj nás teší záujem našich spoluobčanov o akcie, ktoré pripravujeme   hlavne   pre nich a dúfame, že nám zostanú verní, a že sa v budúcnosti budeme s nimi stretávať v oveľa väčšom počte.
                                                                     Zuzana Fajnorová


ZAUJÍMAVOSTI...


NEOBVYKLÝ KNIŽNÝ REGÁL 
Pred časom istý holandský konštruktér, štyridsaťročný Hans Rademaker vyrobil drevený knižný regál, ktorý sa po smrti jeho majiteľa dá poľahky zmeniť na slušivú rakvu. Autor tohto vynálezu tvrdí, že je určený pre osoby, ktoré si chcú takýto predmet obstarať, ale majú zábrany to urobiť. Rademaker dostal tento nápad počas svojho štúdia v Utrechte, kde si uvedomil, že ľudia veľmi neradi pomýšľajú na svoju smrť. Rakva sa dá použiť aj ako polica na knihy a umiestniť v obývačke či pracovni. Nápaditému Holanďanovi sa podarilo získať súhlas holandských knižníc na umiestnenie  tohto  výrobku  v ich priestoroch. Takáto polica stojí v prepočte okolo 40.000 Sk, zatiaľ čo lacná truhla je tam asi trikrát lacnejšia, ale Rademaker tvrdí, že hoci je jeho regál drahý, pôsobí veľmi esteticky a ako rakva je nadmieru solídny.
                                  In: Knižnica. – Roč. 6, č. 7 (2005), str. 33.
 


KNIŽNÉ FALZIFIKÁTY V ČÍNE 
V posledných rokoch sa v tejto najľudnatejšej krajine sveta rozmáha vydávanie kníh „na čierno“. Dokonca viaceré z týchto „ilegálnych“ publikácií sa tam stali bestsellermi. Niektorí miestni vydavatelia si totiž všimli, že knižné preklady diel zahraničných autorov sa predávajú podstatne lepšie než diela domácich spisovateľov. Problém je však v tom, že za autentické diela sa musia platiť nemalé autorské poplatky. Preto sa v dnešnej Číne falzifikované knihy vyrábajú vo veľkom a ich predajnosť je vyššia, než je tomu v prípade legálne zhotovených prekladov. Vysvetľuje sa to tým, že v dobe počítačov a internetu je celkom ľahké zhotoviť knižný bestseller. Pomocou počítača sa dá v priebehu niekoľkých dní zhotoviť falzifikát knihy a vybaviť ho všetkými vydavateľskými údajmi. Autori dostávajú zahraničné mená, vyberajú sa pre ne atraktívne názvy, vydavateľské údaje sa preberajú z internetu alebo z tiráže druhých kníh. Z obsahového hľadiska patria tieto falzifikáty väčšinou do poradenskej (tzv. self-help) literatúry a ponúkajú návody na dosahovanie psychickej rovnováhy, určovanie a dosahovanie životných cieľov, zvyšovanie kvality života. Knižné falzifikáty sa dobre predávajú v stánkoch na uliciach a na staniciach metra a železníc.
                                   In: Knižnica. – Roč. 6, č. 8 (2005), str. 40.

KATRINA NIČILA AJ KNIŽNICE
K množstvu historických kúrií, ktoré v Biloxi v americkom štáte Mississippi zničil uragán Katrina patrí aj rezidencia Beavoir, v ktorej žil a umiestnil svoju knižnicu Jefferson Davies, prvý a zároveň posledný prezident južanskej Konfederácie. Žiaľ, aj táto unikátna knižničná zbierka, umiestnená v osobitnom pavilóne, podľahla skaze.
                                   In: Knižnica. – Roč. 6, č. 9 (2005), str. 32


NAJVYŠŠIE UMIESTNENÁ KNIŽNICA 
Málokto vie, že vo výške takmer 231 metrov nad zemou, na šesťdesiatom podlaží hotela Marriott v čínskom Šanghaji sa nachádza najvyššie umiestnená knižnica na svete. Zaberá 57 štvorcových metrov a ponúka čitateľom vyše 1.500 knižničných titulov anglickej prózy, románov, čínskej poézie a obrazových albumov. Knižnica má tiež dve zastrešené terasy s nádherným výhľadom   na   panorámu   mesta.     Táto    kultúrna    inštitúcia v exkluzívnom hoteli nedávno dostala od Guinessovej agentúry certifikát najvyššie umiestnenej knižnice vo svete.
                                   In: Knižnica. – Roč. 6, č. 8 (2005), str. 51





BIBLIOGRAFICKÁ ČASŤ...


VÝROČIA V 1. POLROKU 2006


Január
1.1.1936 * JÁN STACHO – slovenský básnik, spis. pre deti, prekladateľ
4.1.1946 * DUŠAN DUŠEK – slovenský prozaik a básnik, spis. pre deti
5.1.1921 * FRIEDRICH DÜRRENMANTT – švajč. autor píšuci nemecky
6.1.1981 + ARCHIBALD JOSEPH CRONIN – škótsky spisovateľ
8.1.1896 + PAUL VERLAINE – franc. básnik
10.1.1951 + HARRY SINCLAIR LEWIS – amer. spis., nositeľ NC
10.1.1986 + JAROSLAV SEIFERT – český básnik
10.1.1821 * JANKO MATUŠKA – štúrovský básnik a národný buditeľ
12.1.1856 + ĽUDOVÍT ŠTÚR – národný buditeľ a politik, spisovateľ
12.1.1876 *JACK LONDON – americký prozaik, dramatik a esejista
12.1.1976 + AGATHA MARY CLARISSA CHRISTIE – anglická spisovateľka
13.1.1941 + JAMES JOYCE – írsky spisovateľ a básnik
18.1.1936 +  JOSEPH  RUDYARD  KIPLING  –  anglický spisovateľ a básnik
22.1.1561 * FRANCIS BACON – anglický spisovateľ
23.1.1876 * JONÁŠ ZÁBORSKÝ – slovenský spis., priekopník lit. Realizmu
24.1.1801 * MICHAL GODRA – slovenský básnik a jazykovedec
27.1.1991 + MIROSLAV VÁLEK – slovenský básnik a prekladateľ
29.1.1866 * ROMAIN  ROLLAND   –   francúzsky prozaik, dramatik a esejista


Február
3.2.1896 * JAROSLAV HAVLÍČEK – český spisovateľ
6.2.1936 + VLADIMÍR ROY – slovenský básnik
9.2.1881 + FIODOR MICHAJLOVIČ DOSTOJEVSKIJ – ruský spisovateľ
9.2.1951 * JOZEF PUŠKÁŠ – slovenský spisovateľ
9.2.1796 * SAMUEL JURKOVIČ – osvetový pracovník
11.2.1941 * VLADO BEDNÁR – slovenský prozaik
12.2.1827 * LADISLAV NÁDAŠI-JÉGÉ – slovenský spisovateľ
15.2.1806 + SAMUEL AMBROSIUS – osvietenecký spisovateľ
17.2.1856 + HEINRICH HEINE – nemecký lyrik a prozaik
23.2.1896 * JOZEF CÍGER HRONSKÝ – slovenský spisovateľ
23.2.1971 * GABRIELA  FUTOVÁ    – slovenská prozaička pre deti a mládež
23.2.1821 + JOHN KEATS – angl. básnik, jedna z najvýraznejších osobností
romantizmu
24.2.1786 *WILHELM GRIMM – nemecký zberateľ, rozprávkár, poviedkár
28.2.1881 * ŠTEFAN ZWEIG – rakúsky spisovateľ


Marec
MAREC – MESIAC KNIHY
1.3.1971 +  FRANTIŠEK   HRUBÍN    –    český  básnik,   dramatik a prekladateľ
2.3.1951 + ĽUDMILA PODJAVORINSKÁ – prozaička a poetka, spis. pre deti
3.3.1906 * ARTHUR LUNDKVIST – švédsky básnik a literárny kritik
3.3.1891 * MICHAIL AFANASIEVIČ BULGAKOV – ruský prozaik, dramatik
5.3.1966 + ANNA  ANDREJEVNA   ACHMATOVOVA – ruská poetka a prekl.
6.3.1806 * ELIZABETH BARRETT – anglická poetka
6.3.1911 * JÁN BODENEK – slovenský prozaik
6.3.1806 * ELIZABETH BROWNINGOVÁ – anglická poetka
7.3.1811 + JURAJ FÁNDLY– slovenský národný buditeľ a spisovateľ
7.3.1976 + JOŽO  NIŽNÁNSKY    –     slovenský   prozaik,  básnik a prekladateľ
8.3.1896 * ELO ŠÁNDOR – slovenský spisovateľ
10.3.1796 * MATEJ HREBENDA – kolportér kníh, ľudový veršovník,
propagátor národnej kultúry
12.3.1846 * REHOR  URAM-PODTATRANSKÝ  – slovenský prozaik a básnik
12.3.1921 *DUŠAN MAKOVICKÝ–tolstojovec, prekladateľ ruskej lit.
18.3.1956 + LOUIS BROMFIELD – americký spisovateľ
18.3.1901 * PETER JILEMNICKÝ – slovenský spisovateľ
23.3.1881 *ROGER MARTIN DU GARD–franc. spisovateľ, nositeľ NC
25.3.1801 + NOVALIS – nem. básnik, prozaik, predst. raného romantizmu
27.3.1871 * HEINRICH MANN – nemecký prozaik, dramatik, esejista
27.3.1921 *RUDO MORIC – slovenský spisovateľ pre deti a mládež
30.3.1926 * VOJTECH MIHÁLIK – slovenský básnik


Apríl
APRÍL – MEDZINÁRODNÝ DEŇ DETSKEJ KNIHY
2.4.1941 * LADISLAV BALEK – slovenský spisovateľ
3.4.1991 + GRAHAM GREENE – anglický spisovateľ
7.4.1986 + RUDOLF DILONG – jeden z najvýznamnejších slov. lyrikov
9.4.1821 * CHARLES BAUDEALIRE – francúzsky básnik
9.4.1626 + FRANCIS BACON – anglický spisovateľ
13.4.1906 * SAMUEL BECKETT – írsky prozaik a dramatik
14.4.1886 * ÁRPÁD TÓTH – maďarský básnik
14.4.1986 + SIMONE   DE   BEAUVOIROVÁ     –    franc. prozaička a dramatička
21.4.1816 * CHARLOTE BRONTEOVÁ – anglická spisovateľka
22.4.1926 * MILAN LAJČIAK – slovenský spisovateľ a prekladateľ
23.4.1916 + WILLIAM SHAKESPEARE – anglický dramatik
23.4.1616 + MIGUEL DE CERVANTES SAAVEDRA – španielsky spisovateľ
26.4.1731 + DANIEL DEFOE – anglický spisovateľ, pamfletista
28.4.1881 + JÁN BOTTO – predstaviteľ slov. literárneho romantizmu


Máj
5.5.1846 * HENRYK SIENKIEWICZ – poľský spisovateľ, nositeľ NC
12.5.1931 * VIERA  HANDZOVÁ – slovenská spisovateľka pre deti a ml.
13.5.1956 + ALEXANDER ALEXANDROVIČ FADEJEV – ruský prozaik
16.5.1951 + DOBROSLAV CHROBÁK – slovenský spisovateľ
18.5.1981 + WILLIAM SAROYAN – amer. prozaik a dramatik armén. pôvodu
23.5.1906 + HENRIK IBSEN – nórsky dramatik
23.5.1876 + JANKO KRÁĽ – reprezentatívny básnik slov. nár. romantizmu
25.5.1681 + PEDRO CALDERÓN DE LA BARCA – španielsky barokový dram.


Jún
2.6.1946 * PETER GLOCKO – slovenský spisovateľ
3.6.1826 * VILIAM PAULÍNY TÓTH – spis. memorandovsko-matičného obd.
6.6.1946 + GERHART HAUPTMANN– nemecký dramatik, nositeľ NC
6.6.1606 * PIERRE CORNEILLE – francúzsky dramatik a básnik
8.6.1876 + GEORGE SANDOVÁ – francúzska prozaička
14.6.1886 + ALEXANDER NIKOLAJEVIČ OSTROVSKIJ – ruský dramatik
14.6.1941 * PAVEL HRÚZ – výrazný predstaviteľ súčasnej slovenskej prózy
16.6.2001 + VINCENT ŠIKULA – slovenský prozaik a básnik
16.6.1871 + JÁN KALINČIAK – slovenský spisovateľ
18.6.1936 + MAXIM GORKIJ – sovietsky prozaik a dramatik
26.6.1891 * VLADISLAV VANČURA – český spisovateľ
26.6.1861 + PAVOL JOZEF ŠAFÁRIK – slovenský národný buditeľ, básnik
27.6.1941 * PAVEL VILIKOVSKÝ – jeden z najvýraznejších súčasných proz.
29.6.1861 + ELIZABETH BROWNINGOVÁ – anglická poetka


PLÁNOVANÁ EDIČNÁ ČINNOSŤ GALANTSKEJ KNIŽNICE V R. 2006


• Gálusová Ivana: Štatistický prehľad verejných knižníc okresu Galanta za rok 2005
• Gálusová Ivana: Knihovnícky obzor 1,2/2006
• Kontárová Judita: Alfonz Talamon 1966-1996. Personálna bg
• Fajnorová Zuzana: Okres Galanta v tlači. Neperiodické dokumenty 2004-2006
• Pethőová Andrea: Zoznam periodickej tlače v Galantskej knižnici
• Bibliografické letáky: Henryk Sienkiewicz (1846), Vojtech Mihálik (1926), Dávid Teréz (1906)


BLESKOVKY ... 

→ TÝŽDEŇ SLOVENSKÝCH KNIŽNÍC (TSK) sa bude v tomto roku konať 27.3 – 2.4.2006. Motto bude rovnaké, ako v minulom roku: KNIŽNICE – MULTIFUNKČNÉ VZDELÁVACIE A KULTÚRNE CENTRÁ 

→ V rámci TSK sa 31.3.2006 (noc z piatka na sobotu) uskutoční už tradičná NOC S ANDERSENOM 

→ ROK  ĽUDOVÍTA  ŠTÚRA  bude  pokračovať    rôznymi   akciami a  podujatiami  až do októbra tohto roku. Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave pripravuje okrem iných podujatí aj celokrajskú súťaž pre deti  a  mládež  do  18  rokov    „návrh    na    najkrajšiu   známku a pečiatku“. Do súťaže sa môžu zapojiť aj obecné knižnice nášho okresu. Bližšie informácie budú poskytnuté každému knihovníkovi, ktorý má záujem zapojiť sa do súťaže, po 20.januári 2006. Po ukončení súťaže je naplánovaná putovná výstava predmetných prác. 

→ Aj v tomto roku bude možné vypracovať projekty v rámci grantového systému Ministerstva kultúry SR. Podmienky budú zverejnené na stránkach ministerstva v priebehu mesiaca január 2006 – www.culture.gov.sk 

→ Galantská knižnica ponúka knihovníkom, ktorí majú prístup na internet,   individuálne    školenie    na    vyhľadávanie  informácií v externých databázach. Termín si treba dohodnúť vopred v čitárni a  študovni  Galantskej   knižnice  telefonicky   (780 29 20) alebo e-mailom (citaren@galantskakniznica.sk) - pani Pethőová.




Aktuality