2/2006
O B S A H
PRIPOMÍNAME SI…
≈ Jozef Horák
≈ Carlo Goldoni
≈ Z regionálnej kartotéky: Vojtech Mihálik
INFORMUJEME…
≈ Smútočné oznámenie
≈ Galantská knižnica opäť na webe
≈ Kolokvium českých, moravských a slovenských bibliografov
≈ Formy komunikácie v knižničnej práci
≈ Spoločenské postavenie a imidž kniž.-inf. pracovníka
≈ Víťazom Románu 2006 Viliam Klimáček
ZAUJÍMAVOSTI…
≈ Knihy viazané do ľudskej kože
≈Psy a čítanie
≈ Vydražili Voltairove listy
BIBLIOGRAFICKÁ ČASŤ…
≈ Výročia v 1. polroku 2007
≈ Plán edičnej činnosti Galantskej knižnice na rok 2007
≈ Bibliografie 2006
PRIPOMÍNAME SI...
Narodil sa 30.januára 1907 v Štefultove (Podsitnianska) pri Banskej Štiavnici. Po štúdiách na gymnáziu a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici učil v Teplej (teraz Podhorie), po oslobodení krátko pôsobil v Matici slovenskej v Martine ako redaktor časopisu a edície Slniečko a edícií Most a Kvety, bol riaditeľom školy v Antole a podsitnianskej a učiteľom v Banskej Štiavnici. Za svoju literárnu a pedagogickú činnosť získal viaceré vyznamenania: r.1954 Štátnu cenu Klementa Gottwalda, 1955 titul Vzorný učiteľ, 1959 Jilemnického odznak ÚV ČSM, 1966 Cenu Fraňa Kráľa za celoživotné dielo v literatúre pre mládež a r. 1967 vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu.
Literárne začal pracovať počas štúdií na učiteľskom ústave. Bol plodným spisovateľom, vydal štyri desiatky kníh, niekoľko učebníc a čítaniek a prispieval takmer do všetkých slovenských novín a časopisov. Debutoval zbierkou povesti z okolia banskoštiavnického kraja Sitniansky vatrár (1937). Tematika a látková primknutosť k rodnému kraju sa výrazne prejavili nielen v nasledujúcich knihách historických povestí Zvonárik od svätého Ilju (1939) a Sitnianska biela skala (1940), ale v celej jeho tvorbe. Horák je typickým dvojdomým autorom a hneď od vstupu do literatúry adresuje svoje prózy takmer rovnakým dielom deťom aj dospelým. Kým v tvorbe pre deti nadväzuje motivicky i formálne na tvorbu predchodcov a ľudové tradície, v tvorbe pre dospelých prejavil antiradičné úsilia, najmä v príklone k dobovej vlne lyrizovanej prózy v zbierkach noviel Biele ruky (1940) a Zahmlený návrat (1946). Prevládajú baladické a baladicko-tragické námety, pri ktorých využil lyrizmus na umocnenie epiky, jej zvnútornenie, zdôraznenie psychických dejov, citových zážitkov hrdinov. Lyrizmus mal však v jeho tvorbe aj podobu násilnej štylizovanosti a vonkajšej ozdobnosti, zastierajúcej nedostatok invencie (v romániku pre mládež Víchrica, 1940, v niektorých novelách a čiastočne aj v tematicky objavných a zámerne archaizujúcich Legendách, 1942). Lyricko-expresívnymi štylistickými postupmi sa vyznačuje aj povstalecký román – balada Hory mlčania (1947), ktorý zachytáva patriarchálny svet na horských majeroch, narušený tvrdou a nečakanou skutočnosťou fašistického vpádu a povstaleckého odboja. Významné miesto v Horákovej literárnej tvorbe zaujala história Banskej Štiavnice a okolia. Okrem viacerých kníh povestí stala sa témou rozsiahleho trojzväzkového románu Zlaté mesto (1942) a voľne naň nadväzujúceho románu Smrť kráča k Zlatému mestu (1968), ktoré spolu vytvárajú veľkú dobovú fresku s mnohými historickými reáliami a postavami zo 16. a 17 storočia.
Horák sa pokúšal aj o umelecké stvárnenie náučného materiálu (Oceľový tátoš, 1942 a Mašinový doktor, 1946), skúša tvorivé sily v románe pre dievčatá (Na perutiach vtáka ohniváka, 1944), po oslobodení sa ešte vracia k povestiam (Hudcov vrch, 1945, Sebechlebský hudci, 1947) upravuje ľudové rozprávky, pozornosť venuje životopisnej beletrii ( Horou pieseň šumí...,1956 a Strieborné hlbiny, 1962) a cieľavedome siaha predovšetkým k tematike zo súčasnosti: Sto kociek cukru (1950), Vysoká pec (1950), Pionierske srdce (1952), A kto je viac! (1953), Šachty (1953), Na baňu klopajú (1954), Červená šatka, biely mak (1960), Lukavická škola (1962) a Prípad na bani Joachim (1964). K historickej téme sa vrátil v románe Leteli sokoli nad Javorinou (1972). Spracúva v ňom látku z revolučných meruôsmych rokov minulého storočia na Slovensku. Poslednou Horákovou knihou je zbierka moderných rozprávok Sedemtonový Tóno a uvačková panenka (1973), v ktorej sa úspešne pokúsil o inováciu tradičných rozprávkových postupov spomienkami na vlastné detstvo a reáliami zo súčasnosti.
Horák, Jozef. In: Pyramída. – Roč. IV
(december 1974), č. . – S 1335.
„Svet je ako nádherná kniha, ale nemá cenu pre toho, kto nevie čítať...“
(Carlo Goldoni)
Taliansky dramatik, jeden z vrcholných zjavov svetovej dramatickej literatúry. V komediálnom žánri mu dejiny svetového divadla prisudzujú miesto hneď za Shakespearom a Moliérom. Svojimi 120 komédiami položil základy talianskej národnej veselohry a súčasne dovŕšil dvojstoročnú epochu commedie dell´arte.
Narodil sa v rodine benátskeho lekára. Odmietol prevziať otcovo povolanie a vyštudoval právo. Do roku 1748 pôsobil ako advokát a konzul, no už od čias ranej mladosti sa venoval písaniu divadelných hier. Po prvých úspechoch jeho komédií ho prijali do služieb benátskej divadelnej spoločnosti. Počnúc hrou Prefíkaná vdova začal realizovať reformu talianskeho ľudového divadla. Oslobodil ho od nadvlády masiek, vnútil mu celistvý literárny text s individuálnymi charaktermi. V jeho dramatickom odkaze je vyše 200 hier: tragédie, intermezzá, libretá ku komickým i vážnym operám, no na svetových javiskách si udržuje domovské právo len ako komédiograf. Cenným dokumentom o divadelnom živote Talianska a Francúzska 18. storočia je jeho memoárové dielo Pamäti (slovenský preklad r. 1957). Nevraživosť mnohých rivalov a odporcov ho r. 1762 vyhnala z rodného Talianska do Paríža, kde zaznamenal mnohé úspechy. Roku 1793 tam zomrel takmer v zabudnutí.
Vďaka prekladom dvadsiatich Goldoniho hier do slovenčiny stali sa trvalou súčasťou repertoárov profesionálnych i ochotníckych súborov na Slovensku (Klamár, Mirandolína, Štyria grobiani, Sluha dvoch pánov, Prefíkaná vdova, Vejár, Zaľúbenci, Vojenská milenka, Starý frfľoš a iné).
Goldoni, Carlo. In: Pyramída. – Roč. III.
(jún 1974), č. 36. – S. 1137.
Z regionálnej kartotéky...
Vojtech Mihálik
básnik, prekladateľ, publicista
(*30.03.1926 Dolná Streda +03.11.2001 Bratislava)
Po maturite na gymnáziu v Trnave študoval v rokoch 1945-49 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor slovenský jazyk a filozofia. Po skončení štúdií pracoval ako redaktor a lektor vydavateľstiev Kniha a Slovenský spisovateľ. V rokoch 1954-1959 pôsobil ako tajomník Zväzu slovenských spisovateľov. Potom bol šéfredaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ a v rokoch 1965-1969 predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Od roku 1969 pôsobil dlhšie v politických a štátnych funkciách, stal sa predsedom Snemovne národov vo Federálnom zhromaždení ČSSR, neskôr poradcom vlády. V rokoch 1977-1985 bol (až do odchodu na dôchodok) riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Zomrel v Bratislave 3. novembra 2001.
Vojtech Mihálik patril medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej poézie po roku 1945. Debutoval v roku 1947 básnickou zbierkou Anjeli, v ktorej
nadviazal na poetiku spiritualistických básnikov. V ďalšej knihe veršov Plebejská košeľa (1950) sa prezentoval ako básnik silného sociálneho cítenia. K novému spoločenskému poriadku a jeho ideológii sa prihlásil v poéme Spievajúce srdce (1952). Kniha básní Ozbrojená láska (1953) je vyjadrením autorovho odporu voči hrozbe vojnového konfliktu. V zbierkach Neumriem na slame (1955) a Archimedove kruhy (1960) rozvinul básnický program občiansky angažovaného básnika do filozoficko-materiálnych polôh. Poéma Vzbúrený Jób (1960) je materialistickou polemikou s kresťanskou pokorou voči osudu. Touto cestou sa autor organicky dostáva k problémom psychologického charakteru. V jeho tvorbe sa čoraz častejšie zjavujú básne dokumentujúce analytické zahĺbenie sa do psychického sveta súčasného človeka – Tŕpky (1963), Appassionata (1964), Útek za Orfeom (1965), Sonety pre tvoju samotu (1966), Rekviem (1968), Láska elegická (1969).
Vojtech Mihálik je majstrom poetiky. Vo svojej tvorbe prešiel zložitým vývojom – od náboženského humanizmu až k širším etickým a celospoločenským hodnotám. Jeho ďalšie básnické zbierky sú: Čierna jeseň (1969), Trinásta komnata (1975), Posledná prvá láska (1978), Úzkosť (1983), Nárek (1987), Impertinencie a iné smútky (1989), Pakľúčová dierka (1989). Monotematicky komponovaná zbierka Velebný pán z Maduníc (1990) je básnickým i občianskym holdom bardovi slovenskej poézie Jánovi Hollému. Básnická skladba C. k. musicus Mozart (1992) je zas autorovou poctou W. A. Mozartovi. Zbierkou básní Rodisko (1996) tematicky nadviazal na tvorbu zo 60. rokov. Bájky na podvečer, čiže Malý živočíchopis (1998) je poslednou básnickou zbierkou.
Vojtech Mihálik sa venoval aj básnickej tvorbe pre deti – Kým ja spinkám (1962) a kultúrno-literárnej publicistike – súbor článkov Človek proti slepote (1973).
Výbery z jeho básnickej tvorby vyšli vo vyše 20 knihách. Prekladal z antickej, gréckej a rímskej literatúry (Sofokles, Aristoteles, Ovídius, Petrarca, Moliér a i.) ako aj z klasickej a novodobej poľskej poézie (S. J. Lec, J. Tuwim, W. Syzmborska a i.), výber z jeho prekladateľského diela vyšiel pod názvom Preklady (1979).
Poézia Vojtecha Mihálika bola preložená do mnohých európskych jazykov.
In: Regionálna kartotéka Galantskej
knižnice. Zost. Zuzana Fajnorová
INFORMUJEME...
So žiaľom Vám všetkým oznamujeme,
že v sobotu 25. novembra 2006 nadránom zomrel po dlhej a ťažkej chorobe náš kolega, dlhoročný vedúci katedry, prof. Ing. Štefan Kimlička, PhD. Patril medzi popredných pedagógov a odborníkov v oblasti knižničnej a informačnej vedy, zaslúžil sa významnou mierou o koncepciu výučby na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a o formovanie a smerovanie zamerania knižničnej a informačnej vedy pre prax. Bol školiteľom mnohých diplomantov a doktorandov. Je autorom mnohých učebníc a odborných publikácií, článkov, posudkov. Ako človek z praxe a zároveň vysoko teoreticky fundovaný odborník sa vyjadroval k mnohým pálčivým problémom knižničnej praxe a navrhoval ich riešenia. Je autorom a spoluautorom mnohých projektov a grantov. Významne sa podieľal na organizačnej a odbornej činnosti Spolku slovenských knihovníkov a Slovenskej asociácie knižníc.
Za katedru knižničnej a informačnej vedy:
Doc. RNDr. Ing. Jozef Lipták, PhD., vedúci KKIV FiF UK
Zdroj: www.kkif.fphil.uniba.sk
Galantská knižnica opäť na webe
Začiatkom novembra 2006 bola po kratšej prestávke opäť sprístupnená webová prezentácia Galantskej knižnice www.galantskakniznica.sk. Po skúsenostiach s predchádzajúcou webovou stránkou pristúpilo vedenie knižnice k zakúpeniu redakčného systému, ktorý umožní stránky zdynamizovať pravidelnou aktualizáciou. Našou snahou je ponúknuť používateľom zrozumiteľnú, prehľadne usporiadanú a zároveň prívetivú webovú prezentáciu.
Nová webová stránka je zameraná predovšetkým na potreby používateľa, ale nachádzajú sa tu aj aktuálne informácie pre knihovníkov verejných knižníc v okrese Galanta. Zámerom je dosiahnuť, aby jednotlivé stránky boli obsahovo bohaté a aktuálne. Medzi najdynamickejšie časti budú patriť „aktuality“, kde si záujemca nájde všetky najnovšie informácie z práce knižnice, ako aj informácie o pripravovaných podujatiach. Veľmi pozitívnym momentom je pre nás skutočnosť, že webová stránka umožňuje aj spätnú väzbu – návštevníci majú možnosť prostredníctvom rubriky „Vaše odkazy“ napísať svoje otázky, postrehy a pripomienky. Zároveň je možné využiť rubriku „Napíšte nám“. V budúcom roku plánujeme zakúpiť nový knižnično-informačný systém, ktorý umožní prístup k službám priamo z domu alebo pracoviska. Našou prioritou je sprístupniť on-line katalóg fondu knižnice. Následne by sme chceli ponúknuť našim používateľom aj ďalšie služby, ako napr. informácie o dostupnosti dokumentu, rezervácia dokumentov, objednávky cez internet.
-ig-
Kolokvium českých, moravských a slovenských bibliografov
Mesto Trenčín ma privítalo upršaným počasím. Pricestovala som, aby som sa zúčastnila medzinárodného stretnutia bibliografov SNK-NBÚ v Martine, Bibliografickou sekciou Spolku slovenských knihovníkov, Trenčianskym samosprávnym krajom, Mestom Trenčín a Verejnou knižnicou M. Rešetku v Trenčíne. Prvý deň, v nedeľu sa začal program prehliadkou trenčianskeho hradu a historickej časti mesta. Na druhý deň bolo kolokvium zahájené príhovorom predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Dr. Pavla Sedláčka. V programe Dr. Marián Zemene pokračoval zaujímavou prednáškou o trenčianskom hrade v historických prameňoch, ktorá bola čiastočnou náhradou pre mňa a ostatných, ktorí pricestovali len v pondelok a nemohli sa zúčastniť exkurzie. Ďalšie prednášky odzneli na témy Stredoveké opevnenie mesta Banská Bystrica, Opevnenie Hradce Králové, Pustý hrad -Starý Zvolen a doobedňajší
blok uzavrela Dr. J. Bínová-Kádnerová prehľadom histórie spolupráce českých, moravských a slovenských bibliografov. Poobednajšie prednášky a niektoré prednášky z posledného dňa boli venované celoživotnému dielu významných knihovníkov a bibliografov ako J. Mahen, J. Cejpek, J. L. Živný, Z. V. Tobolka, Š. Pasiar, J. Kuzmík, M. Fedor, M. Potemra, J. Repčák a A. F. Kollár. Tretí deň, streda bol venovaný témam ako Lekári a prírodovedci Trenčianskom regiónu na stránkach Ročenky Prírodovedeckého spolku Trenčianskej župy, Východoslovenská emigrácia v Československu a českí a slovenskí bibliografi, Bibliografia v českých a slovenských historických ročenkách. Koho tieto prednášky zaujali, môže sa s nimi bližšie zoznámiť v elektronickom zborníku vyvesenom na webovej stránke SNK www.snk.sk
Judita Kontárová
Formy komunikácie v knižničnej práci
Prvý októbrový týždeň sa koná v Maďarsku Týždeň knižníc, v rámci ktorého sa usporadúvajú – tak ako aj u nás v Týždni slovenských knižníc - rôzne podujatia pre čitateľov a aj semináre pre knihovníkov. Knižnica Károlya Kisfaludyho v Győri nás aj tento rok - tak ako aj v predchádzajúcich rokoch - pozvala na seminár, s názvom " A könyvtár és kapcsolatai" (Knižnica a jej vzťahy). Seminár sa konal 26.9. a 31.10. 2006 v priestoroch knižnice a zúčastnili sa na ňom knihovníci župy Győr - Moson - Sopron a zo Slovenska. My sme sa zúčastnili seminára dňa 26.9.2006, ktorého témou boli Formy komunikácie v knižničnej práci, vzhľad a imidž knižnice, obsahové a technické otázky prípravy písomných prác, On - line marketing, obsahové podmienky prípravy webovej stránky a tiež sa nám predstavila Knižnica Gála Huszára v Mosonmagyaróvári. Prednášky boli veľmi zaujímavé a na vysokej úrovni.
V tomto článku by som Vám rada zhrnula prednášku Judit Teveli (Tabula Raza Bt.) s názvom Formy komunikácie v knižničnej práci, ktorá sa podľa mňa veľmi ľahko a dobre dá realizovať aj u nás - aj v najmenšej knižnici, nakoľko nie je finančne náročná a pomôže pri skvalitňovaní poskytovania služieb.
Ciele marketingovej stratégie knižnice
- zvyšovanie výsledkov súťaže o rozvojové zdroje
-zvyšovanie spoločenskej prestíže knižnice-premena zafixovaného obrazu o knižnici
Spoločenské uvedomenie si moderného obrazu o knižnici, že aj knižnica je dynamicky sa vyvíjajúca inštitúcia. Moderná knižnica je knižnicou, ktorá ponúka služby. Vzbudí záujem a obslúži potreby - vzdelávanie, informácie. Pomáha pri vytváraní možností a zlepšuje kvalitu života.
Špecifické problémy komunikácie pri poskytovaní služieb
- poskytovanie služby a využitie služby sa uskutočňuje súčasne
- kvalitu, výsledok cítiť neskôr
- nie je špecifického charakteru
Zrušenie problému komunikácie pri poskytovaní služieb
- vzbudenie záujmu čitateľa
- vytvorenie dôverného vzťahu
- uvedomenie si toho, kedy obsah, spôsob, kvalita a čas služby budú najideálnejšie
Úspešné poskytovanie služieb
- je veľmi ľahko dostupná – knižnica je situovaná v centre a ľahko dostupná každému
- je dôverná – otvárací čas, fond. Knižnica je vo výpožičnom čase, ktorý je stanovený vždy otvorená. Orientácia v knižnici je prehľadná, nápisy sú čitateľné, aktuálne
- Poskytuje rovnomernú kvalitu. Personál je stabilný, nestrieda sa veľmi často a je kvalifikovaný
- v čitateľovi povzbudzuje dôveru – design, informácie, personál
- vyhovuje očakávaniam, potrebám cieľovej skupiny – design, fond. Iný je fond a vybavenosť napr. oddelenia detskej literatúry a iný na oddelení pre dospelých
- alebo je jedinečný, výnimočný – niečo, čo čitateľ nájde len u nás, napr. zákony, nariadenia, a pod.
Ciele komunikácie
- uverejnenie informácii o poskytovaných službách, poskytovanie informácií
- ovplyvňovanie okolia – získanie nových používateľov
- vytvorenie image, pomoc vo vytvorení odlišností knižnice, upomínanie už existujúcich čitateľov – napr. e- mailom, aby vrátili knihy (najmä u mladých čitateľov)
- vzťah s čitateľom, zriaďovateľom, so spoločnosťou, s možným sponzorom
Otázky, na ktoré pri komunikácii treba odpovedať
ČO?-----------chcem povedať
KOMU?--------to chcem povedať
KDE?----------to chcem povedať
KEDY?---------to chcem povedať
AKO??---------to chcem povedať
Postupy pri komunikačnej činnosti
1. Určenie cieľa: čo chceme dosiahnuť, čo chceme povedať
2. Komu je to určené, koho oslovíme
3. Ako doručíme (kde, kedy)
4. Obsahové a formálne otázky
1. Určenie cieľa : čo chceme dosiahnuť, čo chceme povedať
Máme viac čitateľov, potrebujeme viac nových kníh, preto by sme chceli dosiahnuť zvýšenie nášho rozpočtu na nákup kníh. Pripravíme materiál o knižnici, ktorá nie je nariekajúca, veď každý má nejaké problémy – aký zastaralý je náš fond, atď. - ale použijeme len pozitívne údaje – aké výsledky sme dosiahli, koľko kníh sme vypožičali, koľko máme čitateľov, aké podujatia sme usporiadali a prečo, čo je našim cieľom pri dosiahnutí zvýšeného rozpočtu.
Čitateľský preukaz by mal byť farebný, aby upútal pozornosť a nestratil sa medzi ostatnými dokladmi čitateľa. Mal by obsahovať: otvárací čas a telefónne číslo knižnice
2. Komu je to určené, koho oslovíme
- potenciálnych návštevníkov knižnice
- súčasných, už existujúcich návštevníkov knižnice
- zriaďovateľa
- sponzora, - ov
Nám dostupné komunikačné prostriedky
1. Image, ako komunikačný prostriedok
- Vonkajšie prostredie poskytovania služieb – vonkajší design, informačné tabule, parkovisko, bezprostredné prostredie
- Vnútorné prostredie poskytovania služieb – nábytok, teplota ovzdušia, kvalita ovzdušia, osvetlenie, usporiadanie, farebnosť, tvary
- Iné hmatateľné faktory - vizitky, dopisný papier, vyhodnotenia, prospekty, oblečenie zamestnancov, automat
2. Informačné materiály (fotky, písomné materiály, články)
- Tlačené materiály – metodické pokyny, reportáže, záložky do knihy, zoznam odporúčanej literatúry, atď.
- Digitálne – Internet, e- mail, atď.
Informačný materiál o knižnici neumiestnime v knižnici, lebo je pripravený pre tých, ktorí ešte nechodia do knižnice. Môžeme ho umiestniť u kaderníčky, na školách, v čakárni u lekára, do poštových schránok, a pod.
Moderné komunikačné nástroje
- web
- Používanie elektronických nástrojov – oslovenie mladých čitateľov (napr. upomienky), prispôsobiť sa zrýchlenému tempu života
3. Akcie, podujatia ako komunikačné nástroje
- Programy pre potencionálnych používateľov. Cieľom je vzbudenie dôvery, poskytovanie informácií o sebe, o našich službách, vytvorenie image, pomáhať rozlíšiť knižnicu od ostatných inštitúcií
- Vzbudenie dôvery :
o Deň otvorených dverí
o Nástenka
o Vyučovanie, ako používať / využívať služby knižnice
o Usporiadanie obľúbených programov pre širokú verejnosť
- Program pre už existujúcich čitateľov. Cieľom je poskytovanie informácií, udržanie čitateľa. Spoločná práca, spoločné rozmýšľanie - aby aj čitateľ mohol niečo urobiť pre knižnicu.
- pomoc pri prednáškach, akciách, podujatiach
- spoločné organizovanie programov
- programy podľa návrhu čitateľov
4. kontakt s médiami
- zmapovanie médií – TV, rozhlas, noviny, miestna tlač
- rozvoj kontaktu s médiami – osobné vzťahy, docielenie neutrálnej účasti. Dajme o sebe vedieť. V každom čísle miestnych novín uverejnime nejaký príspevok o knižnici – plány, pripravované programy, články o už uskutočnených akciách, nové knihy, atď.
- oslovenie dôveryhodných, známych osobností na naše podporovanie v médiách
5. kontakty s obyvateľmi
Trvajme na tom, aby na každej mestskej / obecnej mape bolo znázornené, kde sa knižnica nachádza.
Kritériá pri výbere pracovníkov poskytujúce služby pre čitateľov
(ideálna knihovníčka)
- odborné vedomosti
- rozhodné vystupovanie
- všeobecná vzdelanosť
- empatia
- korektnosť
- dôveryhodnosť
- diskrétnosť
- sebaovládanie
- vonkajší vzhľad
- dobrá pamäť
- pružnosť
Andrea Pethőová
SPOLOČENSKÉ POSTAVENIE A IMIDŽ
KNIŽNIČNO-INFORMAČNÉHO PRACOVNÍKA
„Nie je hanbou čerstvý neúspech, ale strach z neúspechu.“
Robíme dosť pre to, aby sme zvýšili svoju prestíž? Prezentujeme dostatočne našu profesiu? Sme dosť sebavedomí a hrdí na svoje povolanie? Vieme, ako nás vníma verejnosť, naše nadriadené orgány? Možno by bolo užitočné urobiť v tejto oblasti prieskum.
Spoločenská prestíž knihovníka a informačného pracovníka nie je primeraná práci, ktorú vykonáva. Táto skutočnosť sa však nedá zmeniť zo dňa na deň. V prvom rade sa treba zamyslieť nad jej príčinami a potom hľadať adekvátne kroky na zlepšenie uvedeného stavu.
Úloha pozdvihnúť postavenie knihovníka v spoločnosti sa týka nielen Slovenskej národnej knižnice, SSK, SAK, ale celej knihovníckej komunity. Hoci sa snažíme prispieť k zvýšeniu spoločenskej prestíže pracovníkov knižníc, vieme, že zázraky sa v bežnom živote nedejú, a že zmeny môžeme dosiahnuť iba systematickou, dlhodobou prácou. Veľká šanca sa nám črtá v súvislosti s budovaním znalostnej spoločnosti, t.j. spoločnosti, ktorá praje vzdelaným, šikovným ľuďom so širokým rozhľadom a znalosťami. Tým sa otvárajú možnosti aj pre nás knihovníkov a informačných pracovníkov. Ak správne a pohotovo zareagujeme na požiadavky a potreby súčasnosti a blízkej budúcnosti, máme nádej na úspech. Veľkou výhodou knihovníckej profesie je práca s informáciami a ich dostupnosť. Knižnično-informačné služby však musíme poskytovať kvalitne, rýchlo a načas. Úspech – to je zodpovednosť, iniciatíva a kreativita.
SPOLOČENSKÉ POSTAVENIE KNIHOVNÍKOV
Minulosť – archivár, symbol múdrosti a vzdelanosti
Knihovnícke povolanie patrí k veľmi starým a uznávaným profesiám. Knihovník bol v minulosti vnímaný ako „chodiaca encyklopédia“, predstavoval symbol múdrosti, rozhľadenosti, ale aj skromnosti a istej záhadnosti, pričom ho rešpektovala celá spoločnosť vrátane vládnucej vrstvy. Knihovníkmi boli spravidla vzdelaní muži, ktorí mali svoje vlastné postavenie v učených kruhoch; boli to predovšetkým myslitelia, mnísi, kňazi, neskôr učitelia... k najznámejším knihovníkom v minulosti patrili vynálezca kníhtlače Johannes Gutenberg, polyhistor Gottfried Wolhelm Leibnitz, historik a filozof David Hume, básnik a dramatik Friedrich Schiller, rozprávkari bratia Grimmovci a dokonca i známy milovník Giovanni Casanova. Významnými knihovníkmi boli aj Adam František Kollár (riaditeľ dvorskej knižnice vo Viedni), Pavol Jozef Šafárik (riaditeľ Univerzitnej knižnice v Prahe), Jan Bocatius, Alois Mrštík a Jiří Mahen.
Súčasnosť – poskytovateľ určitých špecifických služieb, spracovateľ a dodávateľ informácií, čiastočne aj archivár
História knihovníckeho povolania, ktorá sa spája s mnohými slávnymi menami, v nás vyvoláva oprávnenú hrdosť na profesiu. Aj keď si myslíme, že máme v spoločnosti nízku prestíž a sme nedocenení, záleží len na nás, ako dokážeme na priaznivú históriu nadviazať a zapôsobiť na verejnosť. Mali by sme sa viac vzdelávať, byť sebavedomejší, priebojnejší, dokázať, že sme neustrnuli vo vývoji a že sme dobrými pokračovateľmi našich slávnych predchodcov. Uvedomujeme si, že najviac získame aktívnymi činmi, dobrými službami, ochotou a milým úsmevom.
Naše problémy súvisia aj s tým, že v porovnaní s ostatnými profesiami, ktoré tiež pracujú s ľuďmi, máme rezervy vo vzdelávaní, najmä v kvalite školení, ako sa správať k zákazníkom. Knihovník stojí v zornom poli kultúry, vzdelávania, vedy a často i sociálnej práce, preto knižnice podporujú celoživotné vzdelávania. Požiadavka neustáleho vzdelávania platí tak pre používateľov, ako aj pre knihovníkov a informačných pracovníkov.
Budúcnosť – analytik, interpret a dodávateľ informácií
O budúcnosti knihovníckej profesie sa nemusíme obávať, ak sa budeme neustále vzdelávať, rýchlo preberať nové trendy, fundovane pracovať s informáciami a poskytovať kvalitné služby. Znalostná spoločnosť je postavená na rozvoji vzdelania a na informatizácii spoločnosti. Keďže v takejto spoločnosti majú rozhodujúcu úlohu informácie, vedomosti a najmä ich sústavné využívanie, v najbližších rokoch treba zabezpečiť, aby knihovníci a informační pracovníci dostatočne podporovali informačnú gramotnosť a prístup k internetu a rozvinuli systém poskytovania knižnično-informačných služieb. Mali by zlepšiť a uľahčiť dostupnosť informácií a zabezpečiť ich koncentráciu. Vyžaduje sa aj vyššia úroveň spolupráce knižníc a jej pracovníkov. Knihovníci a informační pracovníci majú šancu svojou prácou významne prispieť k zvýšeniu celkovej vzdelanosti, začleňovaniu znevýhodnených skupín občanov do spoločnosti, ku skvalitneniu služieb, k väčšiemu rastu inovácií i efektívnejšiemu využívaniu verejných prostriedkov. Musia však dbať, aby ich nepredbehla konkurencia!
V súčasnosti by mali knihovníci a informační pracovníci plniť tieto úlohy:
• Mali by byť otváračmi brán–zabezpečovať prístup k informáciám a poznatkom
• Mali by byť hľadačmi informácií–vyhľadávať fakty, údaje a zdroje potrebné na riešenie problémov
• Mali by byť obstarávateľmi informácií–poskytovať presné informácie a fakty
• Mali by byť inovátormi–realizovať nové trendy a poskytovať nové služby
• Mali by byť aj rojkovia, nadšenci zapálení pre vec
Imidž
Pozitívny imidž si musíme zaslúžiť – trvá dlho kým ho získame a naopak, môžeme ho veľmi rýchlo stratiť. K budovaniu imidžu knihovníkov a informačných pracovníkov prispieva nie len osobnosť knihovníka, spôsob presadzovania vlastných a inštitucionálnych záujmov, správanie a vzťah k zákazníkom, ale prakticky všetky aktivity a formy práce vykonávané v knižnici, úroveň poskytovaných služieb, kultúrne a odborné podujatia, vplyv prostredia knižnice na používateľov atď. Vieme, že v knihovníctve pracujú prevažne ženy a používatelia si z nich robia niekedy „spovedníkov“, akési „bútľavé vŕby“. Nám však nejde o to, aby sme boli len „dobrými tetami“, chceme si získať rešpekt a uznanie.
Základom budovania dobrého imidžu sú tieto predpoklady:
• Schopnosť efektívne komunikovať (odstránenie bariér v komunikácii)
• Všeobecný rozhľad, pohotovosť a fundovanosť
• Vzhľad, vhodné správanie (úprava zovňajšku, rovnošaty, menovky, vystupovanie)
• Primeraná dávka sebavedomia
• Razantnosť, energickosť
• Empatia, takt a schopnosť vytvárať príjemnú atmosféru
• Porozumenie, ochota, dobrá vôľa
Neúspech pri budovaní imidžu možno hľadať v týchto nedostatkoch:
• Nejasne definovaný životný cieľ (človek, ktorý nemá konkrétny cieľ, nemá nádej na úspech)
• Nedostatok ctižiadosti pozdvihnúť sa nad priemer
• Nedostatočné vzdelanie (vzdelaný človek vie získavať to, čo od života žiada sám bez toho, aby obmedzoval práva iných, svoje vzdelanie vie efektívne uplatňovať; ľudia nie sú platení za to čo vedia, ale za to, ako využívajú to čo vedia)
• Nedostatok sebaovládania (človek musí poznať a kontrolovať svoje negatívne vlastnosti; skôr ako človek ovládne svet okolo seba, musí ovládnuť seba samého)
• Negatívne myslenie
• Váhavosť (ide o jednu z najčastejších príčin neúspechu; väčšina z nás prežije neúspešný život, pretože čaká na ten správny čas)
• Nerozhodnosť (neúspešní ľudia dospievajú k rozhodnutiu pomaly a pritom svoje rozhodnutia často a rýchlo menia)
• Nedostatok vytrvalosti (mnohí ľudia sa do niečoho pustia, ale málokedy to dotiahnu do konca, majú teda sklon rýchlo sa vzdávať; treba sa držať hesla, že vytrvalosť prekoná všetky prekážky)
• Negatívna osobnosť (negativizmus brzdí spoluprácu, nesympatické vystupovanie nemá nádej na úspech)
• Prehnaná opatrnosť
• Rozptýlenosť, roztržitosť
• Nedostatok entuziazmu (bez nadšenia je človek nepresvedčivý)
• Neznášanlivosť
• Neschopnosť spolupracovať
Zlepšenie imidžu a spoločenského postavenia knihovníckej profesie môžeme dosiahnuť dodržiavaním týchto zásad:
• Zodpovedný výber pracovníkov v prvej línii (služby, informácie, informátori) – nasadzovanie zdatnejších a profesionálnejších pracovníkov, systematická personálna práca a výber zamestnancov, organizovanie premysleného vzdelávania a kvalitných školení
• Estetická úprava priestorov a vybavenia knižníc – nové budovy s nápaditou architektúrou, prípadne rekonštrukcie (UK Cottbus, NK v Paríži, UK Bratislava)
• Prezentácia knihovníckej práce na verejnosti – organizovanie veľkoplošných podujatí (napr. knihovnícke karnevaly a happeningy, Noc s Andresenom), informácie v masmédiách, lobby na najvyššej úrovni
• Dostatočná motivácia – primerané platové ohodnotenie, ocenenie od nadriadených i verejnosti, úspešnosť projektov (verejné ocenenie a uznanie práce Jozefa Bánskeho, Michala Fedora)
• Otvorenosť
• Ľahká prístupnosť, odstránenie bariér pri vstupe do knižnice
• Obmedzenie byrokratických postupov – napr. pre zahraničných študentov, jednorazových návštevníkov
V pozícii knihovníka a informačného pracovníka je potrebné rešpektovať tieto zásady:
• Pracovať v súlade s tým, čo cítime a ako vnímame našu prácu, mať dobrý vzťah k svojej práci a knižnici
• Sformulovať inštitucionálne hodnoty, to, čo je dôležité, dobré a dodržiavať ich (Etický kódex knihovníka, Manifest knižníc, Charta zákazníkov)
• Identifikovať sa so svojou prácou – prispievať k tomu, čo má zmysel, poznať cieľ knižnice, byť zainteresovaný do problémov inštitúcie, tvorby a riešenia vízií
• Mať motiváciu niečo zmeniť a rozvíjať, nebáť sa zmien
• Veriť, že každý je na niečo dobrý (niet nesprávnych ľudí, je len nesprávne riadenie, nesprávna motivácia, nesprávna komunikácia)
Z pozície jednotlivcov dosiahneme priaznivý imidž knižničných a informačných pracovníkov určite vtedy, keď sa budeme pri práci s klientmi správať podľa týchto zásad:
• Rozmaznávajme svojich zákazníkov
• Buďme zdvorilí
• Buďme neustále aktívni
• Držme krok s dobou – inovujme, sledujme konkurenciu a učme sa od nej
• Vzdelávajme sa
• Analyzujme sťažnosti
• Podporujme vernosť zákazníkov
• Buďme súčasťou riešenia, nie problémov
• Urobme dôležitým i ten najmenší článok služieb
• Nevybavujme si osobné veci pred zákazníkmi
• Angažujme sa osobne
• Nenechajme sa odradiť
A pamätajme, úsmev je najjednoduchší a najlacnejší spôsob, ako si vylepšiť imidž.
Petercová, Štefánia. In: Knižnica – Roč. 7
(2006), č.6-7, str. 12-14.
Víťazom Románu 2006 Viliam Klimáček
Bratislava 2. decembra (TASR) - Víťazom literárnej súťaže Román 2006 Slovak Telekom sa s dielom Námestie kozmonautov stal známy slovenský dramatik a spisovateľ Viliam Klimáček. Ako hlavnú cenu získal honorovanú autorskú zmluvu na vydanie románu v hodnote 200 tisíc Sk.
Dve prémie a honorované autorské zmluvy na knižné vydanie románov v hodnote 100 tisíc Sk získala Michaela Rosová románom Hlava nehlava a Daniel Štefanec s dielom Filipiky.
Výsledky súťaže o najlepší román, ktorú pred tromi rokmi vyhlásil vydavateľ Koloman Kertész Bagala, zverejnili v piatok večer.
Do súbehu autori prihlásili 97 románov, keďže však nie všetky splnili podmienky prijatia, vyhlasovateľ súťaže predložil na čítanie a posúdenie 89 prác, ktoré hodnotila 25-členná medzinárodná porota. "Nedá mi nepodotknúť, že mať 25 čitateľov, to sa na Slovensku nemusí podariť ani každej vydanej knihe," poznamenal predseda poroty spisovateľ Valér Mikula.
V porote boli okrem neho aj ďalší známi slovenskí spisovatelia ako Tomáš Janovic, Kornel Földvári, Vladimír Balla, Silvester Lavrík, Karol D. Horváth, literárni kritici Alexander Halvoník, Oliver Bakoš, Patrik Oriešek, Marta Součková a Milan Hamada. Z medzinárodných porotcov najlepšie slovenské romány vyberal aj spisovateľ Michal Viewegh, známi prekladatelia, slovakisti a vydavatelia.
"My ako porotcovia súbehu Román 2006 Slovak Telekom sme nehľadali človeka, ale skutočné umenie. Toho prvého pokušenia nás veľmi jednoducho zbavil štatút súťaže, keď príspevky boli anonymné a namiesto mäsa a kostí defilovali pred nami len čísla. S hľadaním skutočného umenia je to však už a vždy aj bolo zložitejšie," odznelo na udeľovaní cien z listu predsedu poroty Valéra Mikulu, ktorý sa momentálne nachádza v Paríži.
TASR o tom informovala Literárna a kultúrna agentúra LCA.
Zdroj: www.infolib.sk
ZAUJÍMAVOSTI...
KNIHY VIAZANÉ DO ĽUDSKEJ KOŽE
Laura Hartmanová z Národnej lekárskej knižnice (Nastional Library of Medicine) v Bethesda v americkom štáte Maryland sa zaoberá spracúvaním nezvyčajných kníh a v poslednom čase najmä knihami viazanými do ľudskej kože. Ukázalo sa, že takéto tlačoviny sa nachádzajú vo fondoch viacerých univerzitných knižníc vrátane Harvardskej univerzity. Aj keď dnes podľa Hartmanovej pokladáme zhotovovanie knižných väzieb z takéhoto materiálu za kruté, v predchádzajúcich storočiach to bolo úplne bežné (v tzv. „slušnej spoločnosti“ sa však o tom nepatrilo hovoriť).
V minulosti patrili najkvalitnejšie knižnice súkromným zberateľom a mnohí z nich boli lekári. Práve oni mali prístup k lacnej koži z amputovaných končatín a tiel opustených pacientov a primerane to aj využívali, keďže ľudská koža ako materiál na väzbu je trvácna a odoláva vode. Iným zdrojom lacnej ľudskej kože boli telá popravených odsúdencov, mŕtvoly používané na pitvanie v lekárskych školách a telá zosnulých v chudobincoch. Podľa Sama Streita, riaditeľa knižnice Johna Haya v americkom meste Brown, sa vo fonde tejto knižnice nachádzajú tri knihy s väzbou z takéhoto materiálu. Jednou z nich je učebnica anatómie, dve ďalšie knihy patria k zväzkom stredovekej mravoučnej rozpravy s názvom Tanec smrti a píše sa v nej o sile smrti, ktorá poráža všetkých, či už bohatých alebo chudobných. Podľa Strieta je v prípade takýchto kníh prepojenie použitej látky s ich obsahom a zameraním vlastne príznačné.
In: Knižnica – Roč. 7 (2006), č.5, str. 17
PSY A ČÍTANIE
Niektorí majitelia psov sú presvedčení, že ich miláčikovia dokážu čítať myšlienky svojich pánov. Američanka Bonnie Berginová je autorkou knihy „Nauč svojho psa čítať“ a tvrdí, že so štipkou trpezlivosti možno tieto zvieratá naučiť čítať jednoduché slová. Odporúča niekoľkokrát ukazovať psom lístky na ktorých sú napísané jednoduché povely a zároveň ich vyslovovať nahlas. Nato sa mali ukazovať tie isté lístky, ale už bez slov. Autorka tvrdí, že takto si psy dokážu za 15 až 20 minút zapamätať tri napísané výrazy. Síce si neosvoja jednotlivé písmená a slová si zapamätajú ako symboly, ale ich význam vedia pochopiť. Americká autorka je presvedčená, že inteligentné psy si zapamätajú a dokážu prečítať viac než 20 slov písaných na lístkoch.
In: Knižnica – Roč. 7 (2006), č.6-7, str. 28
VYDRAŽILI VOLTAIREOVE LISTY
Prednedávnom v parížskej aukčnej sieni firmy Sotheby’s predali listy, ktoré francúzsky filozof a spisovateľ Voltaire písal cárovnej Kataríne II. Vo svojich listoch ju nazýval „hviezdou severu“ a „ruskou Semiramidou“ (tureckého sultána označoval za „tučného ignoranta“). Podpisoval sa „starý pustovník“ alebo len písmenom „V“. Ich korešpondencia trvala 15 rokov, osobne sa nestretli, ale navzájom sa obdivovali. Časť ich korešpondencie sa nachádza v štátnych archívoch v Moskve a v národnej knižnici Francúzska v Paríži. 25 vydražených listov z rokov 1768 – 1777, ktoré doposiaľ vlastnila rodina Rotschildovcov, kúpil anonymný ruský boháč, ktorý za ne zaplatil úctyhodných 580 000 eur. Údajne sa riadil vlasteneckými pohnútkami a chce ich odovzdať ruskému štátu ako súčasť národného kultúrneho dedičstva.
In: Knižnica – Roč. 7 (2006), č.6-7, str. 77
BIBLIOGRAFICKÁ ČASŤ...
Výročia v 1. polroku 2007
Január
3.1.1892 * JOHN RONALD RENET TOLKIEN, anglický spisovateľ
5.1.1932 * UMBERTO ECO, taliansky spisovateľ
6.1.1992 + ELENA ČEPČEKOVÁ, slovenská spisovateľka pre deti a mládež
6.1.1982 + IVAN OLBRACHT, český prozaik
7.1.1922 * HELENA KRIŽANOVÁ BRINDZOVÁ, slovenská prozaička a poetka pre deti a mládež
8.1.1932 * PAVEL KOYŠ, slovenský básnik
9.1.1952 + ELO ŠÁNDOR, slovenský spisovateľ
11.1.1877 + JANKO MATUŠKA, štúrovský básnik a národný buditeľ
15.1.1622 * MOLIÉR, francúzsky dramatik, tvorca realistickej komédie
16.1.1847 * KÁLMÁN MIKSZÁTH, maďarský spisovateľ
16.1.1847 * SVETOZÁR HURBAN VAJANSKÝ, slovenský básnik a prozaik
19.1.1877 * FRÁŇA ŠRÁMEK, český básnik, spisovateľ, burič
21.1.1832 + BOHUSLAV TABLIC, básnicky najproduktívnejší predstaviteľ idylickej línie slovenského osvietenského klasicizmu
24.1.1852 + JÁN KOLLÁR, popredný predstaviteľ preromantickej poézie
26.1.1922 * ELENA ČEPČEKOVÁ, slovenská spisovateľka pre deti a mládež
28.1.1897 * VALENTIN PETROVIČ KATAJEV, ruský prozaik
28.1.2002 + ASTRID LINDGRENOVÁ, najslávnejšia švédska spisovateľka
29.1.1912 * FRANTIŠEK ŠVANTNER, slovenský prozaik
30.1.1907 * JOZEF HORÁK, slovenský prozaik
Február
2.2.1882 * JAMES JOYCE, írsky spisovateľ a básnik
3.2.1812 * JONÁŠ ZÁBORSKÝ, priekopník literárneho realizmu
3.2.1997 + BOHUMIL HRABAL, český prozaik, jeden z najvýznamnejších a najosobitejších spisovateľov druhej polovice 20. storočia
4.2.1892 * JÁN HRUŠOVSKÝ, slovenský prozaik
7.2.1812 * CHARLES JOHN HUFFAM DICKENS, anglický románopisec, hlavný predstaviteľ kritického realizmu
10.2.1837 + ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN, jeden z najväčších ruských romantických básnikov, dramatikov a prozaikov
11.2.1982 + RUDOLF FÁBRY, slovenský avantgardný prozaik a básnik
15.2.1822 * JÁN ALEXANDER ROTARIDES, slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti
19.2.1952 + KNUT HAMSUN, nórsky spisovateľ (NC 1920)
23.2.1932 * ANTON HYKISCH, slovenský prozaik
23.2.1945 + ALEXANDER NIKOLAJEVIČ TOLSTOJ, ruský prozaik, dramatik
25.2.1978 + JÁN PONIČAN, slovenský básnik
25.2.1842 * KARL MAY, nemecký prozaik, autor kníh pre mládež
26.2.1802 * VICTOR MARIE HUGO, francúzsky básnik, dramatik, prozaik
27.2.1812 * SAMO CHALUPKA, slovenský romantický básnik
27.2.1902 * JOHN ERNST STEINBECK, americký spisovateľ (NC 1962)
27.2.1912 * LAWRENCE DURREL, anglický románopisec a básnik
28.2.1707 * CARLO GOLDONI, taliansky dramatik
Marec
2.3.1942 * JOHN IRVING, americký spisovateľ
2.3.1817 * JÁNOS ARANY, maďarský básnik
4.3.1852 + NIKOLAJ VASILIJEVIČ GOGOĽ, predstaviteľ ruského kritického realizmu
5.3.1922 * PIER PAOLO PASOLINI, taliansky spisovateľ
10.3.1982 + MILO URBAN, spisovateľ medzivojnovej prózy
11.3.1952 * DOUGLAS ADAMS, anglický spisovateľ sci-fi
18.3.1962 + ĽUDO ONDREJOV, slovenský spisovateľ
19.3.1817 * JOZEF MILOSLAV HURBAN, slovenský spisovateľ
+ JOHANN WOLFGANG GOETHE, nemecký básnik, predstaviteľ klasicizmu
24.3.1842 + STENDHAL, francúzsky spisovateľ
26.3.1977 + IVAN STODOLA, slovenský dramatik, prozaik a spisovateľ
27.3.1592 * JURAJ TRANOVSKÝ, slovenský barokový spisovateľ
28.3.1902 * MARCEL AYMÉ, francúzsky prozaik a dramatik
Apríl
1.4.1697 * FRANCOIS PRÉVOST, francúzsky spisovateľ
6.4.1992 + ISAAC ASIMOV, americký spisovateľ
8.4.1492 + LORENZO DE MEDICI, taliansky básnik, prozaik, dramatik
11.4.1977 + JACQUES PRÉVERT, francúzsky básnik
11.4.1927 * DUŠAN SLOBODNÍK, slovenský spisovateľ, prekladateľ, literárny vedec
18.4.1957 * TERÉZIA VANSOVÁ, slovenská spisovateľka
20.4.1872 + ANDREJ SLÁDKOVIČ, slovenský romantický básnik, prekladateľ, publicista
20.4.1912 + BRAM STOKER, írsky románopisec a poviedkár, jeden z popredných predstaviteľov hororovej literatúry
22.4.1707 * HENRY FIELDING, anglický dramatik, predstaviteľ realistického románu
24.4.1942 + LUCY MAUD MONTGOMERYOVÁ, kanadská spisovateľka
24.4.1822 * JANKO KRÁĽ, reprezentatívny básnik slovenského národného romantizmu
26.4.1872 * ĽUDMILA PODJAVORINSKÁ, slovenská poetka, prozaička
27.4.1822 * JÁN PALÁRIK, slovenský dramatik
28.4.1922 * KLÁRA JARUNKOVÁ, spisovateľka pre deti a mládež, prozaička
29.4.1937 * PETER ANDRUŠKA, slovenský spisovateľ, humorista, satirik
Máj
2.5.1857 + ALFRED DE MUSSET, francúzsky básnik, spisovateľ
2.5.1772 * NOVALIS, nemecký básnik, prozaik, predstaviteľ raného romantizmu
6.5.1877 + VILIAM PAULINY-TÓTH, spisovateľ memorandovsko-matičného obdobia
12.5.1942 * JANA ŠRÁMKOVÁ, slovenská prozaička, poetka
13.5.1907 * DAPHNE DU MAURIER, britská prozaička a dramatička
13.5.1937 * PAVEL DVOŘÁK, slovenský spisovateľ a historik, autor literatúry faktu
14.5.1912 + AUGUST STRINDBERG, švédsky dramatik, prozaik a básnik
16.5.1847 * PAVEL BEBLAVÝ, slovenský romantický básnik
19.5.1912 + BOLESLAV PRUS, poľský prozaik
20.5.1882 * SIGRID UNDSETOVÁ, nórska spisovateľka (NC 1928)
21.5.1987 + MILAN LAJČIAK, slovenský básnik
22.5.1937 * TOMÁŠ JANOVIC, slovenský básnik a prozaik
29.5.1637 + JURAJ TRANOVSKÝ, slovenský barokový spisovateľ
Jún
1.6.1822 * JÁN FRANCISCI, slovenský básnik, prozaik, literárny folklorista
2.6.1922 * BOŽENA MAČINGOVÁ, slovenská prozaička, dramatička
4.6.1787 + HUGOLÍN GAVLOVIČ, slovenský spisovateľ
12.6.1997 + BULAT ŠAVLOVIČ OKUDŽAVA, ruský spisovateľ, básnik
14.6.1927 + JEROME JEROME KLAPKA, anglický spisovateľ
15.6.1997 + VIERA HANDZOVÁ, slovenská spisovateľka pre deti a mládež
15.6.1902 * JÁN PONIČAN, slovenský básnik
18.6.1812 * IVAN ALEXANDROVIČ GONČAROV, ruský spisovateľ
18.6.1892 * JÁN BORODÁČ, slovenský spisovateľ
19.6.1947 * AHMED SALMAN RUSHDIE, spisovateľ indického pôvodu
25.6.1942 * IVAN BINAR, český spisovateľ a prekladateľ
28.6.1867 * LUIGI PIRANDELLO, taliansky dramatik, prozaik (NC 1934)
28.6.1712 * JEAN JACQUES ROUSSEAU, francúzsky spisovateľ
28.6.1947 + STANISLAV KOSTKA NEUMANN, český básnik
Plán edičnej činnosti Galantskej knižnice na rok 2007
Bibliografie
o Osobnosti Galanty. Biografický slovník
o Súpis novín a časopisov vychádzajúcich v okrese Galanta za roky 2002-2006. (Regionálna registrujúca bibliografia)
Bibliografické letáky
o Andrej Plávka
o Astrid Lindgren
o Mikszáth Kálmán
Iné
o Knihovnícky obzor 1,2/2007
o Štatistický prehľad verejných knižníc okresu Galanta za rok 2006
o Zoznam periodickej tlače v Galantskej knižnici
Bibliografie 2006
Oddelenie bibliografie a informácií Galantskej knižnice pravidelne vydáva bibbliografie, hlavne regionálne: personálne, tématické , biografické slovníky. V tomto roku to boli:
Personálna bibliografia jednej z najvýznamnejších autorov maďarskej literatúry na Slovensku, Anikó Mikola-Minarovičovej, rodáčky z Jelky. Spisovateľka pochádza z rodiny kňaza reformovanej cirkvi. Pôsobila ako účtovníčka, vychovávateľka, stala sa redaktorkou časopisu Kis Építő a Dolgozó Nő. Po roku 1968 bola „persona non grata“. Publikovať mohla až na prelome sedemdesiatych rokov, keď pracovala ako novinárka na voľnej nohe pre viacero časopisov. Od roku 1980 pracovala ako prekladateľka, redaktorka rozhlasových hier, neskôr (po 1989) ako redaktorka cirkevného programu Maďarského vysielania Slovenského rozhlasu v Bratislave. Medzitým jej vyšli tri básnické zbierky, publikovala vo viacerých antológiách a časopisoch a prekladala poklady juhoamerickej literatúry. Táto bibliografia s názvom Anikó Mikola-Minarovičová (1944-1996) je súpisom jej celoživotnej tvorby. Obsahuje 326 záznamov
23
zoradených chronologicko-abecedne do kapitol: knihy, články, preklady, iné, l iteratúra o spisovateľke, rozhlasové nahrávky a nekrológy. Na uľahčenie orientácie slúži menný a názvový register. Bibliografiu zostavila Judita Kontárová pri príležitosti 10. výročia úmrtia spisovateľky. Vyšla v slovenskom i maďarskom jazyku.
Už 9-krát vydávame regionálny registrujúci súpis neperiodických dokumentov galantského okresu za posledné dva roky pod názvom Okres Galanta v tlači. Neperiodické dokumenty. 2004-2005. Je prehľadom o stave a vývoji vedy a techniky, hospodárstva, politiky, kultúry, športu a ostatných oblastí na území galantského okresu. Obsahuje knihy i rôzne druhy drobnej tlače regionálneho charakteru v počte záznamov 320, triedených systematicky. K rýchlejšiemu vyhľadávaniu vám poslúžia registre menný, predmetový a systematický. Bibliografiu zostavila Zuzana Fajnorová.
Judita Kontárová