50 rokov Galantskej knižnice. Pamätnica




„Verejná knižnica, miestna brána k poznatkom, je základnou podmienkou pre celoživotné vzdelávanie, nezávislé rozhodovanie a kultúrny rozvoj jednotlivca a spoločenských skupín.
Verejná knižnica je miestne stredisko informácií, ktoré pohotovo sprístupňuje všetky druhy poznatkov a informácií svojim používateľom. Služby verejnej knižnice sa zakladajú na princípe rovnosti prístupu pre všetkých, bez ohľadu na vek, rasu, pohlavie, náboženstvo, národnosť, jazyk, alebo spoločenské postavenie. Špecifické služby a materiály musia byť poskytované tým používateľom, ktorý nemôžu z akéhokoľvek dôvodu využívať bežné služby a materiály, napríklad jazykovým menšinám, ľudom s fyzickými, alebo mentálnymi poruchami, hospitalizovaným, alebo uväzneným.
Zbierky a služby by nemali podliehať žiadnej forme ideologickej, politickej, alebo náboženskej cenzúry, ani komerčnému nátlaku.“


Manifest UNESCO

 


 


OBSAH




≈História knižnice 

Úsek knižnično-informačných služieb
≈Oddelenie beletrie a náučnej literatúry
≈Oddelenie literatúry pre deti a mládež

≈Čitáreň a študovňa 


Úsek koordinácie a metodiky
≈Spomienky na metodickú pôsobnosť v knižnici 
≈Metodická činnosť knižnice v súčasnosti


Úsek knižnično-informačných fondov
≈Úsek doplňovania, spracovania a ochrany fondov
≈Úsek bibliografie a informácií
≈Činnosť bibliografického pracoviska v Galantskej knižnici 
≈Bibliografická činnosť knižnice v rokoch 1969 – 1988 
≈Oddelenie bibliografie a informatiky dnes


Úsek ekonomicko-technickej činnosti 


Zoznam pracovníkov knižnice 






História knižnice
Koncom  roku  2001  uplynulo  5O rokov  od   založenia  knižnice v Galante. Význam tejto kultúrnej inštitúcie pre miestne obyvateľstvo spočíva najmä v tom, že od svojho vzniku až po súčasnosť bola a je jedinou verejnou knižnicou na území mesta Galanta. Od doby svojho vzniku prekonala knižnica niekoľko vývinových etáp, existovala pod rôznymi názvami : Okresná ľudová knižnica do roku 1967, potom Okresná knižnica do roku 1996, Dudvážska knižnica do roku 1999, Galantská knižnica od roku 2000 až po súčasnosť. Vždy však mala predovšetkým dve základné funkcie: Bola mestskou knižnicou pre obyvateľov mesta a zároveň i okresnou knižnicou, resp. dnes regionálnou knižnicou v rámci okresu Galanta. Ako okresná knižnica plnila a plní predovšetkým úlohu metodického centra knižníc v okrese, regionálnej bibliografickej činnosti a štatisticko – analytickej činnosti v oblasti knižníc okresu. Od svojich počiatkov po dnešok prešla   knižnica   rôznymi    fázami,    ktoré   pre  lepší   prehľad a názornosť môžeme rozdeliť podľa desaťročí, ktoré prekonala:

Päťdesiate roky:
Vznik  knižnice  sa  datuje od roku 1951, kedy Povereníctvo informácií  a  osvety  vydalo obežník pre krajské národné výbory o zriadení okresných ľudových knižníc. V obežníku sa konkrétne stanovilo, ako treba postupovať pri zakladaní týchto knižníc.
Podľa zachovalých dokumentov Okresný národný výbor ku koncu roku 1951 evidoval okresnú ľudovú knižnicu, preto toto obdobie považujeme za vznik okresnej knižnice v Galante .
Začiatky knižnice boli veľmi prosté. Bola umiestnená na bývalej Ulici Československej armády v kultúrnom dome /Galanťania sa pamätajú, že pred artézskou studňou/. Priestory knižnice slúžili na viac účelov, napríklad sa v nich uskutočňovali i odvody brancov, počas ktorých bola i niekoľko mesiacov zatvorená. Zo 7. mája roku 1952 sa zachoval dokument –zápisnica zo zasadnutia rady ONV v Galante, v ktorej sa o. i. uvádza, že Okresná ľudová knižnica bude plniť úlohy miestnej, ale aj okresnej knižnice, najmä pri doplňovaní knižnými súbormi. Prírastkové zoznamy sa začali písať v roku 1953. V roku 1954 bola do okresnej knižnice prijatá prvá  knihovníčka  a  zároveň  riaditeľka,  pani  Alžbeta  Gallová. V tomto roku mala knižnica 85 čitateľov a 1080 výpožičiek. Z roku 1955 sa v archíve v Šali zachoval dokument –“Zpráva o vykonaní previerky   práce    odboru   kultúry  rady  ONV,  Domu    osvety a Okresnej ľudovej knižnice v Galante“. Previerku vykonali krajskí inšpektori pre kultúru a pre knižnice, ktorí vo svojej správe pre Radu ONV konštatujú, že umiestnenie knižnice je neuspokojivé vzhľadom na neexistenciu verejnej čitárne, neuspokojivý je i počet čitateľov a výpožičiek, ktorý dosiahol úroveň väčšej dedinskej knižnice  a  knižný  fond  2633 zväzkov tvoril len 50% aký by bol v ideálnom stave. Odporúčajú urýchlene odstrániť uvedené nedostatky, vrátane nedostatkov vo vedení katalógov a ostatnej evidencie a štatistiky. Pri doplňovaní sa má knižnica orientovať najmä na deti a mládež a na odbornú poľnohospodársku literatúru. O tri roky neskôr, v roku 1957 mala knižnica už 536 čitateľov, dosiahla 7918 výpožičiek a v prírastkovom zozname bolo zaevidovaných 5075 kníh. Ďalšie smerovanie knižnice, rovnako ako ostatných knižníc na Slovensku určil zákon z 9. júla 1959 č.53 - Zákon o jednotnej sústave knižníc, podľa ktorého sú knižnice zaradené do sietí a najrozšírenejšou sieťou sú ľudové knižnice, ktoré majú osvetový charakter a sú podriadené odborom kultúry okresných národných výborov. Na základe tohto zákona sa Okresná ľudová knižnica v Galante stala ústredím metodickej, bibliografickej a informačnej činnosti v okrese Galanta.
S týmto medzníkom súvisí i ďalší – územná reorganizácia okresov v roku 1960, podľa ktorej sa k okresu Galanta pričlenili okresy Sereď, Šaľa a časť okresu Senec. Keďže knižnica mala v tom čase len    troch     pracovníkov,     svojich      funkcií,    vyplývajúcich zo spomínaného zákona sa mohla zhostiť len ťažko.

Šesťdesiate roky:
V roku 1960 bol za riaditeľa okresnej knižnice vymenovaný Milan Šimo,   dovtedajší   inšpektor   odboru   školstva  a  kultúry  ONV v Galante.   Od   tohto  roku   sa   datuje   aj   metodická  činnosť v knižniciach celého okresu. V roku 1961 mala knižnica 723 čitateľov, dosiahla 17239 výpožičiek a knižný fond činil 8088 knižných  jednotiek.  V roku   1962   nastúpila   do knižnice jedna z prvých pracovníčok s knihovníckou kvalifikáciou, Ľudmila Ležovičová /neskôr Horváthová/, absolventka nadstavbového štúdia – odbor   knihovníctvo   na   Strednej   knihovníckej  škole v Bratislave. Nastúpila ako metodička. Od roku 1962 sa v knižnici začali budovať  katalógy.   Boli   to   autorské  katalógy čítateľský a služobný. Ďalšou pracovníčkou s knihovníckou kvalifikáciou bola absolventka knihovníctva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského Irena Orbanová, ktorá nastúpila ako metodička, takže metodický obvod i práce mohli byť rozdelené na dve časti, čo  bolo  dôležité  vzhľadom  na odbornú úroveň knižničnej práce v okresnej knižnici ale aj v rámci celého okresu. Hlavným problémom  knižnice  boli najmä nedostatočné priestory. Knižnica v tom  čase  mala  len  jednu miestnosť  s  rozmermi   13 x 5 m2 v budove okresného domu osvety. Patrila medzi najhoršie umiestnené ale i najslabšie personálne vybavené knižnice na Slovensku.  Nemala oddelenie literatúry pre mládež a v tom čase v okresných knižniciach bežné oddelenie politickej literatúry. Preto, keď v roku 1966 prijala rada ONV v Galante Plán rozvoja knižníc osvetového charakteru v okrese Galanta na roky 1966 – 1970, mimoriadna pozornosť sa v ňom venovala práve rozvoju Okresnej knižnice v Galante.
Rok 1966 je dôležité spomenúť preto, že v tomto roku sa okresná knižnica stala personálnym úradom všetkých knihovníkov obecných knižníc. Bolo to tak až do roku 1984, ked´ sa časť oddelemitovala pod obce, ďalšia časť sa oddelimitovala v roku 1986 a posledné knižnice so svojimi pracovníkmi prešli pod správu príslušných obcí v roku 1990. Metodická starostlivosť zo strany okresnej knižnice však zostala nezmenená. V roku 1966 knižnica získala priestory pre oddelenie pre mládež a v roku 1969 ďalšiu miestnosť, kde bolo umiestnené metodické oddelenie, doplňovanie fondov i vedenie knižnice. V tomto roku pracovalo v knižnici už deväť pracovníkov a hlavné knižničné ukazovatele boli takéto: 899 čitateľov, 25.221 výpožičiek a 17.268 knižných jednotiek.

Sedemdesiate roky:
Priestorové podmienky knižnice sa zlepšili v roku 1970, keď sa presťahovala do neogotického kaštieľa v Galante. Dostala šesť miestností a v roku 1972 ešte jednu. Knižnica mala v roku 1972 tieto oddelenia: Výpožičné oddelenie pre dospelých, výpožičné oddelenie pre mládež, oddelenie metodiky a bibliografie, oddelenie doplňovania a spracovania fondov, oddelenie politickej literatúry, vedenie knižnice a ekonomický úsek.
K významnej zmene v živote knižnice došlo v roku 1973, keď bola ukončená výstavba administratívnej budovy okresnej odborovej rady. V tejto budove – na prízemí,  boli  Okresnej ľudovej knižnici v Galante odovzdané do užívania priestory o rozmeroch 380 m2. Stalo sa tak v auguste 1973, pri príležitosti 29. výročia Slovenského národného povstania. Po presťahovaní sa do nových priestorov sa činnosť knižnice rozrástla kvantitatívne i kvalitatívne. V týchto rokoch patrila knižnica medzi najlepšie knižnice na Slovensku nielen čo do priestorov, ale aj z hľadiska kvality práce. Nové   priestory  boli  ideálne  pre  kultúrno-výchovné   podujatia s čitateľmi. V knižničnej kronike nachádzame záznamy z návštev spisovateľov, napr. Elena Čepčeková, Július Lenko, Hana Zelinová, Miloš Krno, Helena Križanová, Eleonóra Gašparová, Krista Bendová, novinárov, hercov a iných osobností vtedajšieho spoločensko-politického života.
V 25. ročníku súťaže knižníc Budujeme vzornú ľudovú knižnicu dostala knižnica dňa 12.6.1975 Čestné uznanie Ministerstva kultúry SSR. V tej istej súťaži dostala knižnica dňa 11.7.1977 titul Vzorná ľudová knižnica.
V roku 1976 mala knižnica 3085 zapísaných čitateľov, 122.714 výpožičiek a 30.394 knižných jednotiek.

Osemdesiate roky:
V roku 1980 bola menovaná do funkcie riaditeľky Irena Orbanová, ktorá sa opätovne vrátila do knižnice z odboru kultúry ONV, kde pracovala ako inšpektorka. V tomto období knižnica pokračovala vo svojom priaznivom období, ktoré začalo v sedemdesiatych rokoch. Pracuje v nej 15 ľudí v týchto pracoviskách knižnice: Výpožičné oddelenie, oddelenie politickej literatúry, oddelenie doplňovania a spracovania fondov, metodické oddelenie, bibliografia     a     masovopolitická     práca,     vedenie   knižnice a ekonomický úsek.  
V roku  1981  získala  knižnica  ďalšie  dve  miestnosti. V budove, v ktorej  sídlila,  sa  totiž  zrušila   spoločná   telefónna   ústredňa a uvoľnené priestory pripadli knižnici. Presťahovalo sa sem oddelenie doplňovania a spracovania fondu. Ukazovatele tohto roku: 3661 zapísaných čitateľov, 124.410 výpožičiek, stav knižného fondu 50.259 jednotiek.
V týchto rokoch čitateľov knižnice navštívili osobnosti ako spisovateľ Ján Navrátil, Tomáš Janovic, Zalabai Zsigmond, Jozef Puškáš, Peter Andruška, redaktori detských a spoločenských časopisov.
Rok 1989: Počet čitateľov 4658, počet výpožičiek 134.592, počet knižných jednotiek 85.727 zväzkov.
V tomto roku rozšírila knižnica svoje služby o požičiavanie videokaziet. Išlo o platenú službu, pre ktorú však bolo neskôr potrebné podľa usmernení z nadriadených orgánov vybaviť živnostenský list..
Koncom osemdesiatych rokoch sa začalo ukazovať, že priestory, ktoré má knižnica k dispozícii, už nevyhovujú požiadavkám, aké má spĺňať moderná knižnica. Riaditeľka knižnice preto zabezpečila podklady pre vypracovanie architektonickej štúdie na prístavbu knižnice a dala vypracovať potrebnú projektovú dokumentáciu. Žiaľ, zmena spoločenských pomerov a s tým súvisiacich rôznych zmenených okolností spôsobila, že sa myšlienka prístavby knižnice už nestihla uskutočniť.

Deväťdesiate roky:
Búrlivé   spoločenské   zmeny   v   novembri   1989   sa   prejavili i v knižnici. V januári 1990 sa riaditeľka vzdala funkcie a na jej miesto bola menovaná Katarína Petrová, vedúca oddelenia doplňovania a spracovania fondov. Kolektív knižnice tvoril 20 osôb.   Pracoviská   knižnice   sú   jednak   v  pôvodnej   budove, a oddelenie pre deti a mládež a videopožičovňa /s úžitkovou plochou 100 m2/ sú umiestnené v budove Okresného osvetového strediska na Bratislavskej ulici.
Slovenská národná rada vydáva zákon č. 518/1990 o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy. V zmysle tohto zákona bola k 1. januáru 1991 uskutočnená delimitácia Okresnej knižnice pod správu Ministersta kultúry SR. Mestské knižnice v Šali a Seredi, ktoré dovtedy patrili pod Okresnú knižnicu, boli aj s pracovníkmi oddelimitované pod správu príslušných miest.
Minister   kultúry   Slovenskej   republiky   Ladislav Snopko dňa 15. marca 1991 vydáva rozhodnutie o zriaďovacej listine Okresnej knižnice v Galante, v ktorej ju definuje ako koordinačné, bibliografické a vzdelávacie centrum knižníc a povoľuje jej aj podnikateľskú činnosť za predpokladu plnenia úloh svojej hlavnej činnosti. V ten istý deň Ministerstvo kultúry vydáva i štatút Okresnej knižnice v Galante, ktorý podrobne definuje jej poslanie, predmet a princípy činnosti ako príspevkovej organizácie. V roku 1992 pracovalo v knižnici 16 pracovníkov a organizačná štruktúra uvedená v novom organizačnom poriadku z roku 1992 zostala až na malé zmeny zachovaná do konca roku 2001.

Jej základ tvorili 4 oddelenia:

1. Oddelenie knižnično-informačných fondov
- úsek doplňovania, spracovania a ochrany fondov
- úsek bibliografie a informácií
2. Oddelenie knižnično-informačných služieb
- úsek beletrie a náučnej literatúry pre dospelých
- čitáreň a študovňa pre dospelých
- videopožičovňa
- úsek literatúry pre deti a mládež
3. Oddelenie koordinácie a metodiky
4. Ekonomicko-technické oddelenie

Hlavné ukazovatele z roku 1992: Počet zapísaných čitateľov 2913, počet výpožičiek 83.212, knižný fond 85. 092 zväzkov.Vo februári 1993 riaditeľka knižnice Mgr. Katarína Petrová odstúpila. V máji tohto roku minister kultúry Dušan Slobodník vymenoval za riaditeľku knižnice Mgr. Líviu Gabrišovú. Deficit v nákupe literatúry z uplynulého roku spôsobený nedostatkom finančných prostriedkov začala knižnica riešiť nákupom kníh priamo od vydavateľov s výhodným rabatom a príležitostným ambulantným predajom. Už koncom tohto roku sa prejavil priaznivý efekt tohto rozhodnutia – prírastok   knižného   fondu bol 2832 zväzkov, kým v predošlom roku 1992 len 1910 zväzkov.
V roku 1994 sa vedenie knižnice rozhodlo prehodnotiť význam ďalšieho prevádzkovania videopožičovne, vzhľadom na jej neefektívnosť. Zastavil sa nákup a požičiavanie videokaziet okrem tých, ktoré vhodnou formou dopĺňajú knižničný fond - sfilmované romány, náučné videokazety, rozprávky. Živnostenský list bol vrátený na príslušnom úrade.
V roku 1995 sa začalo s automatizáciou knižničných agend. Bol vypracovaný projekt automatizácie a zakúpený knižničný program Smartlib.
K 1. júlu 1996 sa rozhodnutím ministra kultúry Ivana Hudeca Okresná knižnica v Galante, spolu s Okresným vlastivedným múzeom a Okresným kultúrnym strediskom stala súčasťou Dudvážskeho kultúrneho centra, riadeného štátnou intendantkou. Za štátnu intendantku bola ministrom kultúry menovaná Paed.Dr. Anna   Piláriková.   Knižnica   stratila   svoju   právnu subjektivitu a dostala názov Dudvážska knižnica. Následne bolo Dudvážske kultúrne  centrum   oddelimitované pod   Krajský   úrad   Trnave. V tomto roku dochádza na Slovensku i k územno-správnej reorganizácii,    na   základe   ktorej   vznikajú   nové okresy Šaľa a Senec.   Metodická   starostlivosť   o   príslušné obecné knižnice a regionálna bibliografická činnosť prechádza pod Krajskú knižnicu v Nitre a Malokarpatskú knižnicu v Pezinku. V rámci nového okresu Galanta zostáva pod metodickou pôsobnosťou Dudvážskej knižnice 34 obecných knižníc.
Knižnica v Galante v roku 1997 ako jedna z prvých verejných knižníc na Slovensku ponúkla svojim čitateľom nový druh platenej služby - využitie internetu pre získanie informácií. Stalo sa tak na základe   sponzorskej   pomoci    telekomunikačnej  firmy Pos-tel z Galanty, ktorá na tento účel zapožičala knižnici potrebnú techniku a zaučila pracovníka pre prácu s internetom.
Po takmer troch rokoch existencie knižnice ako špecializovaného útvaru Dudvážskeho kultúrneho centra získala k 1.aprílu 1999 opäť právnu subjektivitu . Rozhodnutím prednostu Krajského úradu v Trnave Dudvážske kultúrne centrum zaniklo. Následne Krajský  úrad  v  Trnave vyhovel žiadosti o zmenu názvu knižnice a od 21. decembra 1999 platí názov Galantská knižnica.
12. mája 2000 vyšiel nový zákon č. 183 o knižniciach, ktorý už nepoužíva termín okresná knižnica. Zákon uvádza, že v územnom obvode okresu, alebo viacerých okresov pôsobí regionálna knižnica. Preto bolo vlastne v názve knižnice slovo „okresná“ nahradené slovom „galantská“.
V letných mesiacoch roku 2000 sa časť knižnice – oddelenie literatúry pre deti a mládež presťahovala z priestorov na Bratislavskej ulici do budovy, kde sídli celá knižnica, na Mierovom námestí   č.4.    Nové    priestory     získala     knižnica   dohodou o bezplatnom užívaní od Krajskej správy štatistického úradu SR v Trnave, ktorá uvedené priestory prestala využívať. Knižnica získala na svoju činnosť cca o 100m2 viac. V súčasnosti sú teda všetky pracoviská pod jednou strechou, čo ocenili čitatelia a je to praktické i z hľadiska organizácie práce. Priestory, ktoré knižnica využíva, majú spolu cca 625 m2, príslušenstvo je na ploche cca 195 m2.
Čo sa týka vzťahov knižnice navonok, treba uviesť, že knižnica je členom nezávislých profesných organizácií a to Slovenskej asociácie knižníc a Spolku slovenských knihovníkov. Knižnica má tradične dobré vzťahy s kultúrnymi inštitúciami na území mesta. Veľmi dobrá je spolupráca s Mestským kultúrnym strediskom, Galantským osvetovým strediskom, Vlastivedným múzeom, Miestnou organizáciou MS, Domom MS, Csemadokom. Z pozície mestskej i regionálnej knižnice udržuje Galantská knižnica vzájomné kontakty s knižnicami podobného zamerania na Slovensku i v zahraničí. V rámci dlhodobých kontaktov okresu a mesta Galanta s maďarskou župou Győr – Moson – Sopron sa rozvíja   partnerská   spolupráca   so   župnou   knižnicou   v Győri i s mestskou knižnicou v Győri a to na úrovni výmeny odborných skúseností, informačných materiálov.
Aká je Galantská knižnica v súčasnosti? Počet zapísaných čitateľov v roku 2001 bol 3316, počet výpožičiek 150.332 knižničný fond tvoríl 87.887 knižničných jednotiek. Okrem klasických základných služieb – požičiavanie    kníh    a    časopisov    knižnica    ponúka i špecializované   a   platené služby: požičiavanie zvukových kníh a časopisov s písmom  pre  nevidiacich,   vyhotovovanie   rešerší a   prieskumov     literatúry,    fotokopírovanie,   prístup   čitateľa k internetu. Knižnica má multimediálne pracovisko prístupné návštevníkom    knižnice,    kde     sa      informácie      získavajú z elektronických onn-line i off-line databáz. Súčasťou knižničnej práce je i komunikácia so svojimi čitateľmi prostredníctvom kultúrnych akcií, stretnutí so spisovateľmi, kvízov, súťaží. Dôležitá je informatická výchova, ktorú knižnica organizuje pre žiakov základných i stredných škôl a gymnázií. Žiaci prostredníctvom nej získavajú skúsenosti potrebné pre orientáciu v knižnici a učia sa využívať možnosti získavania informácií z klasických dokumentov, ale aj z dokumentov elektronických , či pomocou internetu.
Hlavným zámerom do budúcnosti Galantskej knižnice je zachovať súčasné ponúkané služby a budovať moderné miestne centrum informácií, ktoré svojim čitateľom ponúka pre uspokojovanie čitateľských potrieb kombináciu klasických služieb s možnosťou využitia multimediálnych informačných nosičov a virtuálnej techniky. Našou snahou je realizovať poslanie knižnice ako inštitúcie informačnej, kultúrno-výchovnej a vzdelávacej.

Mgr. Lívia Gabrišová
riaditeľka knižnice 

 



Úsek knižnično-informačných služieb




Oddelenie beletrie a náučnej literatúry
a
Oddelenie literatúry pre deti a mládež



V efektívnej činnosti knižnice dôležitú úlohu zohráva úsek knižnično-informačných služieb. V súčasnosti má knižnica nasledovné výpožičné oddelenia:

• Výpožičné oddelenie pre dospelých
• Výpožičné oddelenie pre deti a mládež
• Čitáreň a študovňu
• Multimediálne pracovisko

Okrem týchto oddelení má knižnica dve pobočky v Penzióne Patria a na Základnej škole SNP v Galante. Knižničné služby v takejto forme fungujú od roku 1997.
V   začiatkoch   knižnica   bola   umiestnená   v  Kultúrnom dome v Galante v jednej miestnosti. V roku 1966 získala ďalšie priestory a bolo otvorené mládežnícke oddelenie. V rokoch 1969 – 1973 bola umiestnená v neogotickom kaštieli. V roku 1972 sa začalo budovať oddelenie politickej literatúry, ktoré fungovalo do roku 1991. V roku 1973 sa knižnica presťahovala do novej budovy, kde boli   oveľa   lepšie   priestorové  podmienky, čo sa odzrkadlilo aj v činnosti knižničných služieb. Nasvedčujú tomu aj štatistické údaje:   napríklad   v  roku   1972   mala   knižnica 1184 čitateľov a v roku 1974 už 2152. Vďaka priestorovým možnostiam mohla knižnica vo väčšej miere uskutočňovať aj kultúrno-spoločenskú aktivitu. Organizovali sa stretnutia so spisovateľmi, básnikmi, ako napríklad: s Elenou Čepčekovou, Hanou Zelinovou, Júliusom Lenkom, Milošom Krnom, Eleonórou Gašparovou, Helenou Križanovou-Bryndzovou, Kristou Bendovou, Jánom Navrátilom, Vojtechom Kondrótom a ďalšími významnými predstaviteľmi vtedajšieho kultúrneho a politického života.
Okrem besied sa organizovali aj literárne kvízy a súťaže. Od roku 1976 prebiehala súťaž „Každý žiak čitateľom Okresnej knižnice“, kde boli vyhodnotení najaktívnejší čitatelia, triedy a školy. V´Daka aj týmto aktivitám, z roka na rok rástol počet detských čitateľov. Knižnica sa snažila získať väčšie priestory pre mládežnícke oddelenie, čo sa aj podarilo v roku 1986, keď bolo mládežnícke oddelenie presťahované do budovy Okresného osvetového strediska v Galante.
Od roku 1980 sa zmenil výpožičný čas, čo znamenalo týždenne 7,5 hodín naviac. Pracovníčky služieb po absolvovaní kvalifikačného kurzu a zložení skúšok získali odborné knihovnícke vzdelanie. Dve knihovníčky pracovali v oddelení pre deti a mládež, dve   v  oddelení   pre  deti a mládež, dve v oddelení pre dospelých a na oddelení politickej literatúry pracoval jeden knihovník a jedna knihovníčka. Okrem týchto oddelení boli poskytované knižničné služby aj na oddelení politickej literatúry pracoval jeden knihovník a jedna knihovníčka. Okrem týchto oddelení boli poskytované knižničné služby aj na pobočkách knižnice  v Matúškove,   na   Základnej   škole   SNP   v   Galante a v Dome politickej výchovy. V roku 1988 bola zriadená požičovňa videokaziet v mládežníckom oddelení, ktorá fungovala do roku 1995. V osemdesiatych rokoch naďalej pokračovali súťaže „Budujeme vzornú ľudovú knižnicu“, „Každý žiak čitateľom okresnej knižnice“, a rôzne podujatia z príležitosti významných kultúrno-spoločenských výročí, napríklad: besedy s Tomášom Janovicom, Vladom Bednárom, Klárou Jarunkovou, Petrom Andruškom, Petrom Glockom, Pavlom Koyšom, Jánom Solovičom a ďalšími.
Spoločensko-politické udalosti v deväťdesiatych rokoch ovplyvnili aj štruktúru a prácu v knižnici. V priestoroch oddelenia politickej literatúry sa vytvorila čitáreň a študovňa, kde čitatelia mohli nerušene študovať, alebo čítať dennú a periodickú tlač. Vďaka vymoženostiam techniky od roku 1997 poskytuje knižnica aj internetovú službu. V roku 2001 bolo presťahované mládežnícke oddelenie do uvolnených priestorov v centrálnej budove. Vyriešili sa tým niektoré organizačné problémy. Zvýšil sa počet výpožičných hodín, čo znamenalo týždenne ďalších 7,5 hodín naviac.   Týždenný   výpožičný   čas mládežníckeho oddelenia je 43 hodín, v čitárni a študovni 43 hodín a v oddelení pre dospelých 47 hodín, v pobočke   Penziónu   Patria   je každý druhý týždeň 2,5 hodín. Na základnej škole SNP 3 hodiny týždenne.
Naďalej organizujeme rôzne kultúrne podujatia a súťaže ako Kreslenie na asfalt, Kráľ čitateľov. Posedenie pod jedličkou; besedy s významnými osobnosťami kultúrneho života Rudom Čižmárikom, Sveloslavom Veiglom, Antonom Rákaym, Ivanom Laučíkom   ap.   Pre   žiakov   základných   škôl   sme usporiadali z príležitosti významných výročí kvízy a živote a diele Ľudovíta Štúra, Miroslava Rastislava Štefánika, Ruda Morica a Ľuda Ondrejova.
Celý rok prebieha aj informatická príprava pre žiakov základných škôl a študentov stredných škôl.
Pracovníčky oddelenia knižnično-informačných služieb majú neustále na zreteli záujmy čitateľov. V spolupráci s oddelením akvizície sa snažia čo najefektívnejšie doplňovať knižničný fond. Počítačové   spracovanie   knižničného fondu umožňuje rýchlejšie a presnejšie poskytovanie bibliograficko-informačných služieb. Týka sa to aj ostatných knižníc, ku ktorým máme prístup cez Internet. Umožní to aj rýchle získavanie dokumentov cez medziknižničnú výpožičnú službu.
Oddelenie služieb postupne prechádza na automatizáciu výpožičného procesu, čo umožňuje väčší priestor pre individuálnu prácu s čitateľom.

Alžbeta Galatová 
Františka Takácsová

Pracovníci oddelenia

Katarína Bucseková 1970-1972
Marta Breziová 1972-1992
Zuzana Fülöpová 1977
Alžbeta Galatová 1976 –
Alžbeta Gallová 1954-1974
Ivana Gálusová 1986
Pavol Hudák 1972-1996
Anna Jonásová 1990-1994
Agáta Katonová 1999-
Irena Kissová 1969-1989
Judita Kontárová 1991-1994
Andrea Kosinszká 1984-1990
Zora Molnárová 1972 –1990
Andrea Pethőová 1990 –
Terézia Pethőová 1984-1986
Terézia Szabová 1988-
Mikuláš Szatmár 1966-1969
Františka Takácsová 1979-1991 1999-
Terézia Tóthová 1969-1977
Rozália Vassová 1982-1985
Alžbeta Zámbóová 1996 -



Čitáreň a študovňa


Čitáreň a študovňa vznikla v roku 1991 v priestoroch politického oddelenia, ktorá z dôvodu politických zmien stratila svoju aktuálnosť. Od svojho vzniku sa stále modernizuje, o čom svedčí aj to, že je tu možnosť prístupu na internet a nachádzajú sa tu aj CD ROM-y.
V čitárni – študovni sa nachádzajú noviny a časopisy – približne 80 druhov, ktoré sú uložené na regáloch podľa abecedy – a tiež špeciálne dokumenty – videokazety, zvukové knihy. Bežné ročníky periodík sú uložené vo voľne prístupných regáloch, pričom najnovšie   čísla   sú zvlášť vyčlenené. Staršie ročníky sú uložené v sklade, ktoré na žiadosť čitateľa na počkanie vyhľadáme.
V príručnej knižnici sa nachádza náučná literatúra, rôzne encyklopédie, slovníky, zákony – od najnovších až do roku 1945, záznamy   zo   zasadnutí   parlamentu,   dokumenty   EÚ.   Knihy v príručnej knižnici sú radené podľa MDT a v rámci MDT abecedne podľa názvu kníh.
Najnovšie čísla periodík požičiavame len prezenčne. Ostatné čísla časopisov je možné požičať aj absenčne. Výpožičná doba je 7 dní. Najväčší  povolený  počet  vypožičaných  periodík  je  10 na 1 výpožičku.  Knihy  a  zákony  sa  mimo  knižnicu   nepožičiavajú. Z týchto dokumentov na žiadosť je možné za poplatok vyhotoviť fotokópiu.
V roku 1988 knižnica v úzkej spolupráci so Slovenskou požičovňou filmov otvorila videopožičovňu pri mládežníckom oddelení na Bratislavskej ulici. V ponuke bolo takmer 200 kaziet s filmami svetovej a domácej kinematografie.
V júni 1992 bola videopožičovňa z oddelenia pre deti a mládež posunutá do čitárne a študovne, kde fungovala do roku 1995.
Od    marca    1995    vyšla   knižnica  v  ústrety  pre  nevidiacich a slabozrakých čitateľov, keď po dohode s Ústrednou knižnicou pre nevidiacich   Mateja   Hrebendu   v Levoči   v priestoroch   čitárne a študovne   rozšírila   svoje   služby   o   zvukové   knihy: krásna a náučná   literatúra   pre   dospelých   a pre   deti v slovenskom a maďarskom jazyku, ktoré sú aktualizované štvrťročne. Pri príležitosti 50. výročia svojej existencie UKN M. Hrebendu v Levoči Univerzitná knižnica v Bratislave a Národné knižničné centrum darovali   našej   knižnici   8 zvukových   kníh   a   tiež Ústavu SR v Braillovom písme.
Multimediálne pracovisko vzniklo v auguste 1997. Okrem internetu nachádzajú sa tu aj CD ROM databázy – Zbierka zákonov od roku 1945 do roku 1998, Finančného spravodaja. Obchodného vestníka, Judikatúry SR, slovenskej a českej národnej bibliografie – literatúra vydaná v SR a ČR od roku 1976 až po súčasnosť, elektronická podoba Kroniky ľudstva do roku 1900 a iné.

Andrea Pethőová



Úsek koordinácie a metodiky


Spomienky na metodickú pôsobnosť v knižnici


Dnes, keď spomínam na začiatok metodickej pôsobnosti Dudvážskej (Okresnej) knižnice v Galante musím sa vrátiť do roku 1962 presnejšiemu dátumu k 1. júlu 1962. Toho dňa som nastúpila ako metodička do našej knižnice a od tohoto dňa sa začína odvíjať a    budovať     cesta      plná    krásnych,    ťažkých    a   niekedy i neuskutočnených snov.
V tom   čase   okres   Galanta   bol   dva roky po zreorganizovaní a vznikol z okresov: Sereď, Šaľa, Senec a Galanta. Tento okres mal 55 obcí, v ktorých podľa Zákona číslo 53/1959 bola (vlastne mala) byť zriadená knižnica. A tu sa v metodickej činnosti začínajú fixovať prvé správy. Šesťdesiate roky sú roky veľkého rozkvetu knihovníctva. Skoro všetky knižnice na obciach mali žalostné umiestnenie a o vybavení ani nehovoriac. Snáď medzi najlepšie umiestnenú knižnicu v tom čase patrila knižnica v Sládkovičove. Ani   samotná   okresná   knižnica   nemala   vhodné umiestnenie a patrila medzi najhoršie vybavenú knižnicu na Slovensku. Všetky tieto základné nedostatky riešili metodici v záujme zvyšovania úrovne knižníc s príslušnými zriaďovateľmi. Počet metodikov sa postupne   zvyšoval a v roku 1969 mala knižnica troch metodikov s knihovníckym   vzdelaním.   Každý   metodik   mal  svoj odbor, v ktorom sa venoval knižniciam. Ťažisko metodickej pomoci spočívalo hlavne na:
vhodnom umiestnení knižníc, prepracovávaní knižničných fondov
a vypracovávaní legislatív.
Začiatkom sedemdesiatych rokov prichádza do platnosti Súbor opatrení prijatých radou ZsKNV na zabezpečenie plnenia plánu rozvoja knižníc v Západoslovenskom kraji v podobe povinnej registrácie knižníc všetkých sietí. A od toho času do metodickej pôsobnosti okresnej knižnice patria aj ostatné siete knižníc (školské, ROH, poľnohospodárske, technické, zdravotnícke, administratívne). A taktiež prichádza rozdelenie metodikov. Jeden metodik je vyčlenený iba na poskytovanie metodickej pomoci knižniciam týchto sietí. Táto registrácia umožnila sledovať činnosť všetkých knižníc v podobe štatistických ročných výkazov. Na úseku   ľudových   knižníc   prichádza k zníženiu počtu knižníc a to v dôsledku zlučovania obcí. V roku 1972 v našom okrese sme vykazovali 52 ľudových knižníc.
V 14 obciach boli knižnice s profesionálnym knihovníkom. Rozmach   profesionalizácie knižníc nastáva koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov: počet profesionalizovaných knižníc sa  zvýšil  na  21 ľudových knižníc. Vo všetkých knižnicich s profesionálnym knihovníkom na celý, alebo polovičný úväzok sa vybudoval   sekundárny   fond   knižnice   (katalógy,   kartotéky). U knižníc s neprofesionálnym knihovníkom tam, kde boli dobré priestorové možnosti.
V tomto období bol uskutočnený i prieskum umiestnenia knižníc.
Výsledok tohoto prieskumu je nasledovný:
• 19 knižníc je umiestnených vhodne. Materiálne vybavenie je tiež dobré.
• 17 knižníc umiestnených dostatočne dobre. Aj materiálna stránka vybavenia je dostatočne vhodná.
• 16 knižníc umiestnených úplne nevyhovujúco. Nevyhovujúce je tiež materiálne vybavenie.
• 14 knižníc umiestnených v budove kultúrneho domu.
• 12 knižníc v budove školy.
• 8 knižníc v budove MNV.
• 4 knižnice v samostatnej budove.
• 2 knižnice v budove požiarnej zbrojnice
• 1 knižnica v súkromnom dome
• 13 knižníc inde.
Po dokončení budovy okresnej knižnice a jej presťahovaní, knižnica poskytla svoje bývalé zariadenie týmto knižniciam: Abrahám, Hrubý Šúr, Zemianske Sady, Boldog, Veľká Mača, Gáň, Neded, Dolné Saliby, Šintava, Reca. Umiestneniu a vybaveniu knižníc metodické oddelenie venovalo veľkú pozornosť. Pre potrebu knižníc bolo zhotovených ďalších 10 regálov v hodnote 13,020,- Kčs, ktoré boli dané do užívania MĽK. Takto postupne boli vybavené všetky knižnice v okrese. Vybavené boli nielen regálmi, ale aj katalógovými skrinkami a iným knihovníckym zariadením.
I odmeňovanie knihovníkov dobrovoľných do roku 1972 bolo na báze rozpočtu príslušných MNV. Pretože nie všetci knihovníci boli odmeňovaní primeranou finančnou odmenou, okresná knižnica vybrala 20 knižníc s dobrovoľným knihovníkom a na základe vypracovaných   kritérií   knihovníkom   boli   vyplatené  odmeny z rozpočtu okresnej knižnice. Takto postupne boli do odmeňovania prevzaté knižnice s dobrovoľným knihovníkom. Podobne bolo vyriešené i zabezpečenie knižníc finančnými prostriedkami na nákup literatúry. Okresná knižnica sa stáva osobitným úradom (výplatným strediskom) pre všetky knižnice v okrese.
Na skvalitnenie činnosti knižničnej práce v sedemdesiatych rokoch zabezpečilo metodické oddelenie i celoštátnu súťaž „Budujeme vzornú ľudovú knižnicu“. Táto súťaž v našom okrese sa datuje do roku 1961. Prvé knižnice, ktoré získali uznanie boli: Sereď, Šaľa, Veľký Grob, Galanta, Dolné Saliby a Šoporňa. Najvyššie uznanie získala   MĽK   v Sládkovičove   za   zvlášť dobré výsledky v práci s čitateľom. V priebehu ďalších rokov sa podmienky súťaže niekoľkokrát menili a knižnice, ktoré sa uchádzali o určitý stupeň uznania, museli vykazovať veľmi kvalitnú činnosť. Uznanie knižnice nebolo doživotné. Komisia po preverení činnosti knižnice mala právo uznanie odobrať, alebo ponechať. Ako vyzerala súťaž BVĽK v našom   okrese,   nám   ukazuje   tabuľka z roku 1983 a tabuľka z posledného roku 1990, kedy súťaž zaniká.

knižnica okresné uznanie

krajské uznanie

minister. uznanie titul BVĽK
Diakovce 1968 1978 1981  
Galanta 1961 1973 1975 1977
Dolné Saliby 1961      
Hoste 1965      
Hurbanova Ves 1962      
Kráľová pri Senci 1970 1975    
Neded 1980 1982    
Sládkovičovo 1957 1958 1959 1961
Šaľa 1961 1962 1964 1970
Veľká Mača 1962      
Váhovce 1982      
Trstice 1981      


knižnica okresné uznanie krajské uznanie minister. uznanie titul BVĽK
Tešedíkovo 1989      
Horné Saliby 1989      
Dolné Saliby 1961      
Abrahám 1984      
Kráľov Brod 1986      
Kráľová pri Senci 1970 1975    
Hurbanova Ves 1962 1984    
Hoste 1965 1987    
Váhovce 1982 1988    
Sereď 1983 1987    
Trstice 1981 1986 1989  
Neded 1980 1982 1989  
Galanta 1961 1973 1975 1977
Šaľa 1961 1962 1964 1970
Sládkovičovo 1957 1958 1959 1961
Diakovce 1968 1978 1981 1988



Obsah, organizácia a zameranie metodickej činnosti bolo dané Smernicami MK SSR číslo 9506/76. Na základe týchto smerníc sa začala orientovať i metodická činnosť okresnej knižnice, respektíve na základe vypracovanej koncepcie činnosti metodického oddelenia, ktorá bola schválená v roku 1980.
Veľký rozvoj kultúrno-výchovnej činnosti začína nielen v okresnej knižnici, ale i v knižniciach nižšie organizovaných. V priemere na jednu dostávajú knižnice do povedomia občanov. Stávajú sa nepostrádateľným zdrojom informácií pre širokú verejnosť.
Súčasťou súťaže Budujeme vzornú ľudovú knižnicu, ktorá mala celonárodný charakter bola i súťaž vyhlásená v našom okrese „Práca s politickou literatúrou“. Začiatky súťaže sa datujú od roku 1982 a koniec súťaže do roku 1989. V tomto roku boli prehodnotené i podmienky súťaže. V súťaži sa objavovali knižnice: Galanta, Sereď, Šaľa, Sládkovičovo, Váhovce, Veľké Úľany, Tešedíkovo, Veľký Grob, Abrahám, Dolné Saliby, Gáň, Jelka, Hrubá Borša, Vlčany, Reca, Diakovce, Kráľová pri Senci.
Metodické oddelenie v sedemdesiatych rokoch začína budovať okresnú dokumentáciu (archív), ktorá obsahuje osobitné údaje každej knižnice. V budovaní archívu sa pokračuje i naďalej, čoho svedkom je aj to, že dnes môžem do týchto mojich spomienok uviesť i niektoré konkrétne údaje.
Veľká pozornosť bola venovaná doškoľovaniu a poradám knihovníkov. Porady pre knihovníkov s profesionálnym knihovníkom boli organizované štvrťročne a porady s dobrovoľným knihovníkom dvakrát do roka. Profesionálni pracovníci vykonávali povinnú súvislú prax v okresnej knižnici. Doškoľovanie knihovníkov sa rozšírilo aj na ostatnú sieť knižníc. Takéto školenia boli napríklad pre školských knihovníkov v roku 1976, pre odborárskych knihovníkov v roku 1984 a podobne. Školenia pre knihovníkov sa organizovali viacdňové. /Viď tabuľky./
V rokoch 1985 – 1990 začína éra integrácie kultúrnych zariadení. Vznikajú prvé mestské a miestne kultúrne strediská. Prax však ukázala, že toto rozhodnutie nebolo veľmi dobré. Knižnice nielenže stratili svoju právnu subjektivitu, ale aj spolupráca a dosah na ľudové knižnice boli veľmi narušené. V mnohých knižniciach poklesla činnosť (nepravidelnosť vo výpožičnom čase, využívanie knihovníka na iné rôzne práce osvetového charakteru, zanedbalo sa budovanie sekundárnych fondov, knihovníci sa prestávali zúčastňovať odborných porád a doškoľovaní, ktoré boli pre nich organizované.
V rokoch osemdesiatych metodické oddelenie začína vydávať časopis Knihovnícky obzor, ktorý je určený ako odborná pomôcka pre knihovníkov knižníc okresu Galanta. Prvé číslo tohoto časopisu vyšlo v roku 1984 a teraz sa datuje už 14 ročník.
Roky deväťdesiate priniesli veľkú zmenu v knihovníctve. Niektoré knižnice na obciach boli nielen odprofesionalizované, ale aj zrušené. Tým, že obce, ktoré boli integrované, sa znovu utvorili ako samostatné, i počet knižníc sa zvýšil. A týmto novo utvoreným knižniciam referát metodiky teraz osobitne venuje pozornosť. Ako vyzerala, profesionalizácia knižníc, metodika, metodické návštevy, uvádzajú nasledovné tabuľky:

Profesionalizácia knižníc:

 

  profes.       odpro fesiona lizovaná
knižnica rok úväzok rok úväzok rok
           
Sládkovičovo 1955 0,5 1959 1  
Horné Saliby 1957 0,5 1984 1  
Veľké Úľany 1967 0,5 1973 1  
Jelka 1967 0,5 1981 1  
Šoporňa 1965 0,5 1989 1  
Tešedíkovo 1967 0,5 1984 1  
Diakovce 1967 0,5 1980 1  
Vlčany 1969 0,5      
Neded 1964 0,5      
Trnovec nad Váhom 1969 0,5 1987 1  
Selice 1969 0,5 1987 1  
Pata 1981 0,5      
Trstice 1968 0,5 1983 1  
Váhovce 1979 0,5     1994
Zemianske Sady 1974 1     1991
Dolné Saliby 1990 0,5     1993
Kráľová nad Váhom 1983 0,5     1985
Tomášikovo 1968 0,5     1985
Veľká Mača 1989 0,5     1994

 

 

Rok počet knižníc počet metodikov počet metodických návštev počet školení
         
1962 59 1 63 0
1972 52 3 164 1
1982 48 2 126 1
1992 49 2 110 1
1996 50 1 129 1


 Roky: Počet metodických návštev:
1962-1970 559
1971-1980 1433
1981-1990 2109
1991-1996 804

 


Skôr než ukončím spomínanie musím spomenúť knihovníkov ako sa vraví „telom i dušou“: Františku Budajovú z Veľkého Gróbu, ktorá už nežije;
Margitu Šándorovú z Diakoviec; Ruženu Kockášovú z Trstíc;
Anastáziu Kováčikovú zo Šoporne; Máriu Tóthovú zo Šale;
Matildu Červenkovú zo Serede; Gejzu Balogha z Dolných Salíb,
ktorý tiež nie je už medzi živými, a poďakovať sa im za dlhoročnú, krásnu a obetavú knihovnícku prácu. Ich zanietenosťou sa knižnice, v ktorých vykonávali túto funkciu dostali na úroveň hodnej obdivu.

Ľudmila Horváthová

 

Metodici v Okresnej knižnici
Mária Balkóciová 1972 - 1973
Marta Brezinová 1967 – 1972
Ivana Gálusová 2000 -
Ľudmila Horváthová 1962 - 2000
Anna Jonásová 1969 - 1973
Judita Kontárová 1984 - 1990
Irena Orbanová 1964 – 1969
Terézia Pethőová 1977- 1984
Pavol Rohár 1967
Alžbeta Šmidová 1968 – 1970


Metodická činnosť knižnice v súčasnosti


Podľa zákona o knižniciach č.183/2000, ktorý vošiel do platnosti 1.júla 2000, plní Galantská knižnica i naďalej nadobecnú funkciu – zabezpečuje  metodickú  pomoc  a  poradenské služby mestským a obecným knižniciam, ako aj knižniciam iných typov. Úsek koordinácie a metodiky zabezpečuje celý okres Galanta, v ktorom k roku 2000 pracujú 2 mestské knižnice, 6 profesionálnych knižníc, 23 neprofesionálnych knižníc, 1 knižnica stagnuje.
Úroveň    jednotlivých   obecných   knižníc   je   priamo   závislá od solventnosti jednotlivých obcí, ako aj od záujmu toho-ktorého starostu   venovať   knižnici   náležitú pozornosť. I napriek tomu, že podľa zákona je zriaďovateľ povinný zabezpečiť pravidelné dopĺňanie fondu, niektoré knižnice nedostávajú žiadne finančné prostriedky na svoju činnosť. Fond sa v týchto knižniciach stáva zastaralým a opotrebovaným. Knižnica potom nemôže plniť svoje základné poslanie – poskytovať kvalitné knižnično-informačné služby. Táto skutočnosť sa samozrejme odráža aj v návštevnosti knižnice.
O úlohách verejných knižníc napísal už Jozef Pepčak vo svojich Praktických radách pre knihovníkov malých a stredných obecných knižníc, ktorá vyšla v Bratislave v roku 1947, nasledovné:
„Úlohou    verejných  knižníc  je  poskytnúť  čitateľom   príležitosť na čítanie a štúdium dobrých kníh. Ide tu predovšetkým o to, aby sa každému nášmu občanovi, i tomu, ktorý nemá dosť hmotných prostriedkov, dostala do rúk dobrá kniha.“
Tento problém teda nie je žiadnou novinkou, ale bohužiaľ ekonomická   situácia   v   našich   obciach   nie  je najružovejšia a podceňovanie obecných knižníc zo strany zriaďovateľov sa stáva u nás pravidlom.
Prioritnou úlohou preto i naďalej zostáva udržať úroveň obecných knižníc na patričnej odbornej úrovni a v dobe, ktorá nie veľmi praje rozvoju kultúry, tým menej rozvoju obecných knižníc, udržať štandard v poskytovaní služieb svojim čitateľom. Preto úsek koordinácie a metodiky poskytuje zaškolenie nových, začínajúcich knihovníkov, i naďalej vydáva metodicko-inštruktážny časopis pre knihovníkov verejných knižníc galantského okresu Knihovnícky obzor, každoročne spracúva Štatistický prehľad verejných knižníc, ktorý   poskytuje   bezplatne   zriaďovateľom   obecných   knižníc v okrese,   vykonáva   prieskumovo-analytickú činnosť mestských a miestnych ľudových knižníc.

Ivana Gálusová

 

Úsek knižnično-informačných fondov


Ako  už bolo spomínané v predchádzajúcich príspevkoch knižnica v Galante bola zriadená v roku 1951. Bola a doposiaľ je typom univerzálnej verejnej knižnice. Z tejto skutočnosti vyplývajú aj funkcie knižnice: výchovná, vzdelávacia a informačná.
Aby mohla knižnica zodpovedne plniť menované úlohy bolo potrebné pristúpiť k budovaniu knižničných fondov a spoľahlivého informačného aparátu knižnice – sekundárnych fondov vo forme katalógov a kartoték knižnice.
V  počiatkoch  existencie  knižnice   bola   táto   úloha   vzhľadom k personálnemu obsadeniu do roku 1960 pracovala v knižnici jedna   pracovníčka,  plnená   neplánovane   a    živelne.   Nákup a evidenciu fondu zabezpečovala táto pracovníčka knižnice, čiže ďalšie spracovanie fondu neprichádzalo do úvahy, nakoľko bolo potrebné v prvom rade zabezpečovať výpožičné služby.
Postupom     času    vzrastal   počet   pracovníkov   knižnice,   no k výraznejšej zmene došlo až po udelení štatútu okresnej knižnice. Po zriadení okresnej knižnice však neexistovalo samostatné oddelenie doplňovania, spracovania a ochrany knižničných fondov. Situácia sa čiastočne zmenila po roku 1971, kedy sa v januári pristúpilo so súhlasom ONV k prepracovaniu knižničného fondu knižnice a začalo sa budovanie informačného aparátu   knižnice.   Retrospektívne   sa   začal   budovať  menný a systematický katalóg náučnej literatúry pre dospelých. Zdalo by sa, že boli vytvorené všetky podmienky preto, aby knižnica plnila funkciu informačného strediska, ale v skutočnosti tomu tak nebolo. Do roku 1978 pracovala v „oddelení“ jedna pracovníčka, ktorá ani pri najlepšej vôli nemohla napraviť resty minulosti a zároveň sa starať o doplňovanie a spracovanie nových fondov knižného fondu. Postupom času, a spoločným úsilím ostatných pracovníkov knižnice boli postupne vybudované katalógy z beletrie pre dospelých i z literatúry pre mládež. V tomto období sa započalo tiež s budovaním podsystému katalógov kartoték v „oddelení“ bibliografie a regionálnej literatúry (1 pracovníčka).
V roku 1980 vzrástol počet pracovníkov v oddelení doplňovania, spracovania a ochrany fondov na dvoch a v roku 1986 na troch pracovníkov.
V roku 1991 prešla okresná knižnica pod priame riadenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. V tomto roku bol vypracovaný a uvedený do platnosti aj nový Organizačný poriadok okresnej knižnice v Galante dňom 1. júna 1991. V novej organizačnej štruktúre bolo zlúčené oddelenie doplňovania, spracovania a ochrany knižničných fondov s oddelením bibliografie a    regionálnej    literatúry.    K tomuto    riešeniu   sa   pristúpilo z personálnych dôvodov; jeden pracovník nemôže tvoriť oddelenie , ani jeho činnosť nemohla byť rozšírená o ďalšiu príbuznú funkčnú náplň, a preto sa hľadalo riešenie pre zapojenie bibliografickej činnosti do organizačnej štruktúry knižnice. Najideálnejším riešením bolo práve zlúčenie spomínaných oddelení, nakoľko bibliografická práca sa zameriava na určitý špecifický druh spracovávania dokumentov. Takto vzniklo oddelenie knižnično-informačných fondov, ktoré zabezpečuje budovanie knižničného fondu a bibliograficko-informačného aparátu knižnice.
Organizačne sa člení na:
• Úsek doplňovania, spracovania a ochrany knižničných fondov,
• Úsek bibliografie a informácií.

Podľa najnovšej organizačnej štruktúry z 1. apríla 1999 úsek knižnično-informačných fondov sa člení na oddelenie doplňovania, spracovania   a   ochrany   fondov   a   na   oddelenie bibliografie a informácií.

Úsek doplňovania, spracovania a ochrany knižničných fondov

• zabezpečuje budovanie primárnych fondov podľa vypracovaného programu a tematického plánu doplňovania knižničných fondov,
• eviduje prírastky fondu v súlade splatnými predpismi, verifikuje zakúpené dokumenty a knižničné jednotky označuje vlastníckou pečiatkou, vedie prírastkový zoznam a ďalšie evidenčné pomôcky,
• katalogizačne spracováva knižničný fond, je gestorom budovania systému katalógov knižnice,
• organizuje obsahovú previerku knižničného fondu a zabezpečuje vykonávanie predpísaných revízií knižničného fondu,
• uskutočňuje vyraďovanie knižničných jednotiek podľa platných predpisov.
V roku 1994 pridelilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky Okresnej knižnici investičné prostriedky na nákup výpočtovej techniky. Automatizácia knižničných procesov bola zahájená na úseku doplňovania, spracovania a ochrany knižničných fondov, kde sa začalo so spracovaním nových prírastkov na počítači a bola zahájená tiež retrospektívna konverzia katalógov z lístkovej do elektronickej podoby. K tomuto účelu je využívaný komplexný knižničný systém SMARTLIB 3.0 .
Po ukončení retrospektívnej konverzie katalógov sa pristúpilo k zautomatizovaniu     výpožičného    procesu   oddelenia   beletrie a náučnejliteratúry pre dospelých.

Pracovníčky oddelenia

Mária Dobročková 1974 -1975
Ivana Gálusová 1986 – 1995
Judita Kontárová 1979 - 1981
Andrea Kosinszká 1989-
Marta Kubová 1974 - 1975
Róbert Mikovics 1995 –1996
Terézia Pethőová 1973-1975
Katarína Petrová 1972 – 1990 a 1993 -
Alžbeta Šmidová 1980-1994

Úsek bibliografie a informácií

• V rozsahu  stanovenom  Plánom  budovania systému katalógov a kartoték knižnice je gestorom za budovanie bibliograficko-informačného aparátu úseku – systému kartoték knižnice,
• usmerňuje plánovitú a systematickú akvizíciu regionálnych dokumentov a zabezpečuje ich bibliografické spracovanie, je gestorom dokumentácie regionalistickej literatúry, buduje bibliograficko-informačné súbory s regionálnym obsahovým zameraním  a  sprístupňuje  regionálne  informácie používateľom, v tomto smere spolupracuje na systéme národnej bibliografie,
• buduje archívy fondov primárnych regionálnych fondov,
• spracováva a vydáva odborové, odporúčajúce a regionálne bibliografie, na základe požiadaviek používateľov knižnice spracováva rešerše,
• zabezpečuje  koordináciu  a  kooperáciu  bibliografickej činnosti v regióne.

Účelom tohoto príspevku nebola podrobná analýza činnosti oddelenia. Je len akousi spomienkou pri príležitosti výročia vzniku galantskej knižnice. Na dokreslenie úplnej predstavy slúži aj pripojená tabuľka o stave knižného fondu a bibliografia článkov, ktoré boli publikované v rôznych novinách a časopisoch, a ktoré poskytovali verejnosti informácie o činnosti knižnice.

Prehľad stavu knižného fondu (z dostupných dokladov):

 

rok: stav kF rok: stav KF rok: stav KF
1957 5075 1958 5433 1959 5955
1960 6855 1961 8088 1962 8434
1963 10173 1964 11932 1965 12544
1966 12938 1967 14110 1968 15129
1969 17286 1970 17989 1971 16224
1972 22473 1973 23779 1974 25613
1975 27234 1976 30394 1977 34260
1978 37794 1979 41800 1980 45827
1981 50774 1982 54462 1983 58146
1984 61685 1985 67815 1986 72259
1987 75793 1988 81797 1989 86262
1990 90879 1991 88166 1992 85859
1993 82828 1994 80836 1995 81354
1996 83673 1997 84888 1998 85773
1999 87423 2000 86742 2001 87119


Spracovala: Mgr. Katarína Petrová
vedúca OKIF

 

 

 

Činnosť bibliografického pracoviska v Galantskej knižnici


Podľa organizačnej štruktúry z roku 1991 bol zlúčený úsek doplňovania, spracovania a ochrany knižničných fondov s úsekom bibliografie a regionálnej literatúry. K tomuto riešeniu sa pristúpilo z personálnych dôvodov (jeden pracovník nemôže tvoriť oddelenie). Najideálnejším riešením bolo práve toto zlúčenie, nakoľko ich práca je čo do obsahu najpríbuznejšia a dosiahli sme tým zapojenie bibliografickej činnosti do organizačnej štruktúry knižnice.
Tak vzniklo Oddelenie knižnično-informačných fondov, ktoré zabezpečuje činnosť knižnice na dvoch úsekoch:
* úsek doplňovania, spracovania a ochrany knižničných fondov
* úsek bibliografie a informácií

Ako som na začiatku svojho príspevku spomínala, od apríla 1995 bol úsek bibliografie a informácie posilnený o jednu pracovníčku, ktorá bola presunutá z úseku doplňovania. Táto skutočnosť pomohla   rozvoju   kvalitnejšej   bibliografickej činnosti, nakoľko v rokoch 1989-1995 sa bibliografická činnosť v prevažnej miere orientovala iba na spracovanie súbežnej regionálnej bibliografie.
Od apríla 1995 sa pokračuje vo vytváraní bibliograficko-informačného aparátu úseku. Pokračuje sa v dotváraní už spomínanej kartotéky regionálnych osobností. V tomto roku sa začalo vytváranie zemepisnej
kartotéky obcí regiónu a v roku 1996 kartotéky regionálnych osobností
V budúcom období vzhľadom k personálnemu obsadeniu úseku sa neplánuje jeho činnosť podstatne rozšíriť. Na celúm činnosť úseku negatívne vplýval fakt, že donedávna sa celá edičná a publikačná činnosť
vykonávala ručne.Takto spracocvané materiály sa prepisovali na počítači pomocou softawaru T 602.

Mgr. Katarína Petrová


Bibliografická činnosť v rokoch 1969 – 1988


Na úroveň Okresnej knižnice v pravom slova zmysle bola knižnica postavená  až v  roku  1960 po novom územnosprávnom členení. V roku 1960 len ťažko mohla Okresná knižnica plniť všetky úlohy, ktoré jej vyplývali zo zákona č. 53/1959 Zb., nakoľko mala iba troch pracovníkov.
V roku 1966 prejednala Rada Okresného národného výboru: „Plán rozvoja knižníc osvetového charakteru v okrese Galanta na roky 1996 – 1970“. Tento vychádzal zo súčasných potrieb rozvoja knižníc v okrese. Mimoriadna pozornosť v ňom bola venovaná rozvoju Okresnej knižnice v Galante, nakoľko vzhľadom na ďalší rozvoj knižníc táto začala plniť funkciu ústrednej knižnice pre celú sústavu knižníc v okrese. Nadriadené orgány i vedenie knižnice tu stálo pred vážnym problémom, pretože knižnica v tom čase patrila medzi najhoršie umiestnené a personálne obsadené na Slovensku. Knižnica sa nachádzala v jednej miestnosti 13 x 5 m. V tomto roku sa knižnica stala osobným úradom všetkým profesionálnym knižničným pracovníkom.
V tomto roku 1969 získala knižnica ďalšiu miestnosť, kde bolo umiestnené metodické oddelenie, doplňovania fondov i vedenie knižnice. V tomto čase pracovalo v knižnici už deväť pracovníkov.
Situácia sa podstatnejšie zlepšila v roku 1970, kedy bola knižnica presťahovaná  do  priestorov  galantského   kaštieľa,   kde   mala k dispozícii šesť miestností a v roku 1972 získala jednu ďalšiu.
V auguste roku 1973 sa knižnica presťahovala do súčasných priestorov a v roku 1986získala v terjšom Dome Matice slovenskej priestory pre výpožičné oddelenie pre mádež. Možno konštatovať, že v tomto období už boli vytvorené všetky predpoklady k tomu, aby knižnica plnila úlohy a poslanie, ktoré jej ukladal knižničný zákon a tiež štatút knižnice, podľa ktorého plnila funkciu:
• okresnej knižnice
• mestskej knižnice pre sídlo okresu
Aby knižnica mohla zodpovedne napĺnať spomínané funkcie, bolo nutné pristúpiť k vytváraniu spoľahlivého informačného aparátu primárneho i sekundárneho. Vlastný fond a informácie o ňom prostredníctvom katalógov však nepokrývali dodatočné potreby našich používateľov, a preto bolo nutné venovať pozornosť tiež bibliografickej činnosti knižnice.
V čase vzniku okresných knižníc (1951) bola bibliografická gramotnosť knihovníkov aj čitateľov nízka. Takýto stav zotrvával temer jedno desaťročie nechcem zovšeobecňovať, ale v našej knižnici bol v tomto smere stav neuspokojivý. Od roku 1960 do roku 1969 suplovali úlohy bibliografov metodičky príležitostným vydávaním odporúčajúcich zoznamov kníh na určité témy, prípadne k určitým výročiam a udalostiam. Na poskytovaní bibliograficko-informačných služieb sa samozrejme podieľali aj ostatní  pracovníci  knižnice.  Čiastočný  obrat  k  lepšiemu nastal v roku  1969,  kedy  bola  do  knižnice  prijatá  nová pracovníčka s vysokoškolským vzdelaním. Táto bola poverená vedením metodického oddelenia a úseku bibliografie. O existencii samostatného bibliografického oddelenia v našej knižnici nemožno vôbec hovoriť, nakoľko bibliografickú činnosť až do apríla 1995 vykonával jeden pracovník.
V okrese bolo niekoľko inštitúcií, ktoré v určitom smere zabezpečovali regionálny výskum. Zhromažďovanie regionálnej literatúry a jej bibliografické spracovanie by sa malo stať doménou knižníc v regióne, v prvom rade knižníc okresných. Túto skutočnosť si uvedomila i naša pracovníčka.
A preto obrat k lepšiemu na úseku bibliografickej činnosti datujeme práve v roku 1969 – 1970.
K tomu, aby knižnica mohla plniť funkciu spoľahlivého informačného strediska nestačili už iba katalógy knižnice, ale bolo nutné pristúpiť i k vytváraniu celého radu kartoték, pomocou ktorých    mohli    byť    podávané  informácie  rôzneho   druhu. Na vytváraní týchto sa podieľala pracovníčka bibliografie a od roku 1972 i pracovníci oddelenia politickej literatúry, ktorí sa tiež podielali na bibliografickej činnosti knižnice okrem vytvárania kartoték tiež vydávaním rôznych bibliografií, bibliografických letákov a spravodajov v súlade s náplňou a funkciami oddelenia. Tieto kartotéky boli po roku 1989 zrušené.
Na úseku bibliografie sa pristúpilo k vytváraniu bibliograficko-informačného aparátu úseku ako som už spomínala v roku 1970. Ako prvá bola vytvorená Kartotéka knihovníckej literatúry, bibliografie a metodických materiálov. V tejto kartotéke je spracovaná príručná knižnica referátu metodiky a úseku bibliografie – obsahovú náplň tvorí knihovnícka literatúra, bibliografie  a  rôzne  metodické  materiály.   Vytvára  sa  menná a systematická kartotéka.
V roku 1975 začalo vytváranie v poradí druhej kartotéky, bola to Kartotéka regionálnych knihovníckych tlačí. Obsahovú náplň kartotéky tvoria materiály vydané našou knižnicou, štatistické prehľady o činnosti knižníc, metodické materiály, bibliografie vydávané knižnicou a pod. Kartotéka je usporiadaná podľa rokov, v rámci rokov abecedne podľa autorov.
Ako som už spomenula zhromažďovanie a spracovanie regionálnej literatúry je doménou okresných knižníc, a preto mal túto skutočnosť   na   zreteli i úsek bibliografie. S jej zhromažďovaním a doplňovaním začala spomínaná pracovníčka hneď po svojom nástupe do knižnice. V roku 1975 vypracovala Výhľadová plán bibliografickej činnosti okresnej knižnice na roky 1976 – 1980, na základe ktorého sa potom riadila v spomínaných rokoch činnosť úseku.
V roku 1976 sa vytvorila v poradí tretia kartotéka –kartotéka regionálnych  periodík. Obsahovú náplň kartotéky tvorili záznamy o vychádzajúcich regionálnych periodikách – okresných, závodných, školských. Záznamy v kartotéke sú usporiadané abecedne podľa názvu periodika.
Popri vytváraení bibliograficko-informačného aparátu knižnice sa samozrejme nezabúdalo ani na edičnú činnosť. V tomto období bol spracovaný rad bibliografických materiálov. Za zmienku stojí, že v roku 1972 bola spracovaná a vydaná Bibliografia regionálnej literatúry nachádzajúcej sa vo fonde Okresnej knižnice v Galante (Anna Jonásová).
V roku 1981 úsek bibliografie doplnil svoj informačný aparát o dve kartotéky: Kartotéka významných osobností a udalostí a Kartotéka nositeľov vyznamenaní.
V prvej   zo  spomínaných   kartoték   sa   nachádzajú   záznamy o osobnostiach a udalostiach viažucich sa svojim pôsobením, konaním a podobne k okresu Galanta v minulosti i súčasnosti. Záznamy sa vyhotovovali i v súčasnosti, vyhotovujú sa na základe excerpovaných    článkov    z    rôznych      periodík,     publikácií a encyklopédií potrebné údaje. Kartotéka usporiadaná abecedne podľa mena osobnosti a názvu udalostí. Záznam obsahuje tieto údaje: meno osobnosti, rok narodenia – úmrtia,
povolanie, štúdiá, tvorbu, pramene (z ktorých bolo čerpané pri tvorbe záznamu).
Kartotéka nositeľov vyznamenaní obsahuje záznamy o udelených vyznamenaniach jednotlivcom v rámci všetkých rezortov národného hospodárstva v okrese Galanta. Záznamy sú členené na: štátne vyznamenania a rezortné vyznamenania. V rámci skupín sú záznamy usporiadané podľa mena držiteľa vyznamenania abecedne. Záznam obsahuje: meno držiteľa vyznamenania, titul, povolanie pracovné zaradenie, udelené vyznamenanie – rok udelenia, za čo bolo vyznamenanie udelené.
V tom istom roku sa začala vytvárať i kartotéka Regionálna tlač - periodiká. V tejto kartotéke sú spracované články okresných novín „Víťazná cesta“. Zo spracovaných článkov sa vytvárala: autorská menná kartotéka, systematická kartotéka, topograficko – predmetová kartotéka.
Okrem vytvárania kartoték v lístkovej podobe začalo sa pracovať v    roku   1983    tiež    pomocou    výstrižkovej    služby     PIS. Z priestorových dôvodov sa však po niekoľkých rokoch odoberanie výstrižkov pozastavilo.
V osemdesiatych rokoch sa činnosť úseku bibliografie riadila Úpravou Ministerstva kultúry SSR pre koordináciu bibliografickej činnosti v SSR č. MK 9676/80-31, tiež z Plánu bibliografickej činnosti na roky 1986 – 1990.
Popri budovaní bibliograficko – informačného aparátu úseku sa samozrejme v už spomínaných rokoch nezabúdalo ani na edičnú činnosť. Bol spracovaný a vydaný celý rad regionálnych bibliografií:    Košúty  1931 – 1976   (zborník   štúdií,   spomienok a materiálov o košútskych udalostiach), Od volieb do volieb. Plnenie volebného programu v okrese Galanta na stránkach novín a   časopisov   1971 –1975. Rovnaká bibliografia bola spracovaná a vydaná v roku 1981 za roky 1976 – 1981 a v roku 1986 za roky 1981 – 1986, „My neustúpime ... „ Regionálna bibliografia k 40. výročiu   protifašistickej   manifestácie    ľudu   južného Slovenska v Trnovci nad Váhom (1978). Autorkou všetkých spomínaných materiálov je PhDr. Anna Jónásová.
V roku 1987 začal úsek bibliografie vydávať ročenku Okres Galanta v tlači. Články z novín a časopisov. Regionálna bibliografia. Vydávanie tejto realizujeme už desať rokov. V roku 1988 bol spracovaný tiež 1. ročník regionálnej bibliografie: Okres Galanta v tlači. Neperiodické publikácie o regióne za roky 1986 – 1995.
Za zmienku tiež stojí bibliografia o významnom hudobnom skladateľovi Zoltánovi Kodályovi, ktorá vyšla prvýkrát v roku 1969 (zost. Marta Brezinová), druhýkrát v roku 1982 pod názvom Hudba patrí všetkým. Zoltán Kodály a Slovensko. Personálna bibliografia (zost. Anna Jonásová) a v roku 1992 ju po doplnení vydala  v  maďarskej    verzii   Kisfaludy Károly Megyei Konyvtár v Gyori. Okrem spomínaných regionálnych bibliografií bol vydaný samozrejme rad ďalších, ako napr. personálna bibliografia regionálnych spisovateľov Jána Navrátila,
Petra Andrušku,Jána Johanidesa.
Tak ako v minulosti i v súčasnosti je na úseku bibliografie v našej knižnici hlavný dôvod kladený na:
* koordináciu a kooperáciu bibliografickej činnosti:
* regionálnu bibliografiu:
úsek akvizície – zabezpečenie regionálnych periodík a drobných
tlačí podnikov a inštitúcií v územnom obvode okresu a v spolupráci
s úsekom doplňovania fondov zabezpečiť i doplňovanie
monografických publikácií.
úsek  spracovania - priebežné   spracovávanie   ústredných novín a časopisov, regionálnych periodík a vlastného knihovníckeho časopisu, evidencia a spracovanie získaných regionálnych dokumentov.
• edičnú činnosť úseku bibliografie:
vydávanie súbežnej regionálnej registrujúcej bibliografie Okres
Galanta v tlači – periodiká i neperiodické publikácie
* na základe požiadaviek používateľov vypracovávať rešerše,
• vydávať bibliografie – personálne, odporúčajúce, bibliografické
letáky pri rôznych príležitostiach.
Činnosť úseku bibliografie v našej knižnici bola poznamenaná častými výpadkami pracovníčky a výmenou pracovníkov. Príchodom pracovníčky Anny Jónásovej, ktorá v roku 1969 nastúpila do funkcie vedúcej metodického oddelenia sa sčasti vyriešil tento problém. Podľa náplne práce sa mala popri metodickej starostlivosti o knižnice JSK v okrese, podieľať aj na spracúvaní a vydávaní metodických a bibliografických materiálov a svoju pozornosť zameriavať aj na prácu s regionálnou literatúrou.
Nastalo obdobie spoznávania regiónu v jeho historických, spoločenských, politických a kultúrnych súvislostiach, nevyhnutný bol prieskum primárnej a sekundárnej informačnej základne, hlavne  SNB  a  katalógov ústredných knižníc. Nasledovali pokusy o retrospektívnu akvizíciu regionalík (originálov a kópií), hľadanie možných spolupracovníkov a napokon prvé edičné pokusy.
Treba podotknúť, že v okrese nebola v tomto smere žiadna inštitucionálna tradícia, žiadne dokumentové zázemie, nebola ani výrazná ochota alebo vedomie o potrebnosti takejto práce pre región. V okrese nepracovala väčšia odborná alebo vedecká knižnica.  Okresné  vlastivedné  múzeum  vzniklo až v roku 1969 a svoje fondy, včítane literatúry, budovalo od nuly. V meste sa písala kronika. Niekoľko súkromných regionálnych historikov si svoje poznatky chránilo ako oko v hlave; neboli ochotní pristúpiť na inštitucionálnu spoluprácu. V rovnakej pozícii bol aj archív: nemal spracované fondy a jeho základný inventár sa orientoval najmä na dokumenty od roku 1918 s akcentom na históriu robotníckeho hnutia. Ako budeme ďalej vidieť, táto spoločenská objednávka obsahovo poznačila činnosť kultúrnych zariadení, OVM, knižnice i jej zložky – bibliografickej práce.
Okresná knižnica vždy zápasila s nedostatkom pracovníkov. Chýbali knihovníci na základných a pre chod knižnice rozhodujúcich postoch:
akvizícia, katalogizácia, a výpožičné služby.
Nadstavbové  činnosti,  medzi  ktoré  patrí  aj  bibliografia, neboli v tom čase nikdy obsadené na plný úväzok a o viacerých pracovníkoch na tomto úseku nemohlo byť ani reči. Bibliografická práca sa kumulovala s metodickou prácou na úseku kolektívnych foriem alebo s funkciou vedúcej odboru služieb. Prioritu mala tá druhá časť náplne práce. A popri tom sa v knižnici rekatalogizoval celý fond detskej literatúry, krásnej a odbornej literatúry pre dospelých, založil sa systematický katalóg. Pracovníčka mala na starosti  metodické  príručky,   interné knihovnícke, bibliografické a metodické materiály. Vydávali sme metodické materiály, zintenzívnela publikačná činnosť v okresných a iných periodikách.
Bibliografickej práci sa, popri iných úlohách, venovalo aj oddelenie politickej literatúry. Malo však špecifické zameranie ako vo výpožičnej, tak aj v informačno-bibliografickej práci. Preto bibliografická práca OLP fungovala viac-menej autonómne.
Akvizícia regionálnej literatúry bola náročná napriek tomu, že vydávanie periodík a ostatných miestnych tlačí podliehalo povoľovaciemu procesu. Museli sme neustále sledovať vydávanie povolených titulov, oslovovať vydavateľov, žiadať od nich akýsi „okresný povinný výtlačok“. Kontakty s vydavateľmi a tlačiarňou zabezpečili prírastok regionalík vo fonde, dokompletizovali sme okresné noviny, získali sme staršie knižné publikácie. Zvlášť sa nám darilo v oblasti školských časopisov a publikácií, ktoré boli viazané na výročie podniku a inštitúcie. Regionálne bibliografické pracovisko bolo viac ako 10 rokov odborným patrónom redaktorov školských časopisov. Každoročne sme pre nich usporiadali semináre, vyhodnotenia besedy s redaktormi ústredných novín a časopisov.
V náplni práce bibliografky boli aj celookresné prieskumy bibliografickej a informačnej základne okresu. Nadviazali sme kontakty  so  strediskami  VTEI v okrese a zabezpečili spoluprácu a výmenu vydávaných dokumentov (VTEI v Dusle Šala, Niklovej Huti, v OÚNZ). Zaviedli sme praktickú výuku knihovnícko-bibliografických znalostí v základných a stredných školách až po maturitné    triedy.     Na     požiadanie   sme   spracovali   rešerše a poskytovali sme konzultácie čitateľom, laickej i odbornej verejnosti.
Do tejto oblasti patrí aj niekoľkoročná tradícia literárnych súťaží (súťaže   amatérskych     autorov   z okresu   v próze   a   poézii) a vydávanie antológií najúspešnejších prác. V spájaní bibliografickej práce s formami kolektívneho pôsobenia na čitateľov sa azda najtransparentnejšie prejavovala neustála kumulácia funkcií a pracovných náplní u jednej pracovníčky.
Bibliografické   pracovisko   sa   nikdy nesformovalo na oddelenie v takej podobe, aby pokrývalo všetky úlohy a požiadavky na bibliografickú prácu okresnej knižnice. Len s námahou sledovalo ústredne udávané tempo, zámery, ciele a zvyšujúce sa nároky na kvantitu   i   kvalitu bibliografickej práce. A to rovnako pokiaľ išlo o všeobecné bibliografie i pokiaľ išlo o regionálnu bibliografiu. Po konzultácii s BO MS sme sa sústredili na akvizíciu stým, že dokumenty sa sústredili na vydávanie bibliografií, ktoré reagovali viac-menej na miestnu spoločenskú objednávku. Prioritu mali personálne bibliografie. V tom období sme bibliograficky zmapovali najvýznamnejšie udalosti z dejín robotníckeho hnutia v okrese Galanta vydali sme bibliografie o udalostiach v Košútoch v roku 1931, v Trnovci nad Váhom v roku 1938; personálne bibliografie Štefana Majora, Františka Kubača, a iné.
Vzhľadom    na   už    spomínanú   kumuláciu   práce   bibliografky s kolektívnymi formami práce sme pre potreby čitateľských besied a  konfederácií  čitateľského   hnutia   žien, každoročne spracovali a vydali personálne bibliografie slovenských spisovateľov Ladislava Balleka, Jozefa Puškáša, Petra. Glocku, Pavla Koyša, bibliografiu prekladateľskej činnosti
Ivana Slimáka, Eleny Kriškovej. Nasledovali bibliografie Jána Navrátila a Petra Andrušku.
Azda najväčší ohlas mala personálna bibliografia Hudba patrí všetkým.   Zoltán   Kodály   a Galanta (1982), ktorá s odstupom 10 rokov vyšla doplnená v Župnej knižnici v Győri (1992).
Naopak vlnu nevôle vyvolalo vydanie bibliografie s regionálnou ekologickou   problematikou:   Zdroje   života.   Táto bibliografia, so značnou textovou častou, poukazovala na zdroje a následky znečistenia životného prostredia v okrese Galanta.
Deficit  v  spracovaní  súbežnej   regionálnej   bibliografie (články o okrese) sme až do príchodu novej pracovníčky (0,5 úväzku) riešili kompromisom. Namiesto vyčerpávajúcej súbežnej bibliografie: Okres Galanta v tlači sme vydali v päťročných intervaloch 3 bibliografie: Od volieb do volieb. Bo to bibliografický preklad  o  základných  vývojových trendoch v okrese a to nielen v oblasti národných výborov a štátnej správy v rokoch 1970- 1985.
Ambíciou pracovníčky OK bolo zapájať sa do mimoknižničných edičných aktivít a bibliograficky ovplyvňovať vznik a konečný vydavateľský efekt. Bibliograficky boli dokompletizované publikácie k výročiu Fotoklubu MsKS v Galante a ďalšie publikácie. Skryté  bibliografie k jednotlivým kapitolám historickej publikácie o Galante k 750. výročiu prvej písomnej zmienky o meste tvoria významný informačný základ k histórii Galanty a jej okolia.
Na záver niekoľko osobných poznámok: Toto obzretie sa na vlastnú bibliografickú prácu nie je štatistickým ani komplexným rozborom. Je poznačené subjektívnymi hodnotami, kritériami, aj keď si uvedomujem, že mi neprichodí hodnotiť, či známkovať vlastnú prácu.
Moja cesta bibliografky v okresnej knižnici bola často plná pochybností o faktickom dopade môjho úsilia v spoločenskej klíme toho obdobia. Výsledky boli často limitované mnohými, často málo odbornými     okolnosťami.     Nevyhla     som     sa      živelnosti a nekoncepčnosti. Niekedy som preferovala svoju úlohu: presvedčiť   okolie  intelektuálnej a praktickej potrebe tejto práce a tým zabezpečiť lepšie personálne i priestorové podmienky pre výkon tak náročného odboru informačnej činnosti knižnice.
Napriek tomu si myslím, že to bola dosť významná etapa vo vývoji Okresnej knižnice v Galante, ktorá metodickou, akvizičnou, výpožičnou a v neposlednej rade aj bibliografickou prácou dokázala takmer 20 rokov svoju životaschopnosť a opodstatnenosť v sústave kultúrno-vzdelávacích inštitúcií regiónu a čo je hlavné – vo svojom čitateľskom zázemí.
Pocit osobnej spokojnosti, popri vedomí tvorivej práce prinášali momenty, keď si naše bibliografie dodatočne vyžiadali ústredné knižničné pracoviská, vedecké ústavy, alebo zahraničné spoločnosti, či národné knižnice.
Bibliografické prácu môjho bývalého pracoviska sledujem aj naďalej. Výsledky systematickej práce kolegýň sú evidentné, pokiaľ ide o kvalitu i objem, tvorivosť a odbornosť spracovania. Prajem kolegyniam vytrvalosť a radosť z každého nového regionalika, z každého nového záznamu, z každej vydanej bibliografie a z každého čitateľa, ktorému výsledok ich práce pomôže v jeho odbornej činnosti alebo pri štúdiu.

PhDr. Anna Jónášová

Oddelenie bibliografie a informácií dnes

Spoločensko-politické zmeny v r. 1989 sa odzrkadlili na ďalšej činnosti knižnice. Zrušením oddelenia politickej literatúry zanikol jeho bibliograficko-informačný aparát i jeho bibliografická činnosť. V tomto období pracovala na bibliografii jedna pracovníčka na skrátený úväzok. Zameriavala sa hlavne na zostavovanie regionálnych registrujúcich bibliografií Okres Galanta v tlači. Články z novín a časopisov a Neperiodické dokumenty a vydala personálnu bibliografiu spisovateľa Jána Johanidesa.
Roku 1991 došlo na základe nového organizačného poriadku knižnice k zlúčeniu úseku bibliografie s úsekom doplňovania, spracovania fondov do oddelenia knižnično-informačných fondov.
Rozvoj bibliografickej činnosti nastal príchodom ďalšej pracovníčky:     zintenzívnila   sa   edičná   činnosť,   doplňovanie a spracovanie regionálnej literatúry, prehodntili sme aktuálnosť regionálnych kartoték, dôraz bol kladený na spracovanie personálnych i odborných bibliografií a bibliografických letákov.
Svoju činnosť sme prezentovali aj výstavkami edičnej činnosti knižnice a výstavkami noviniek z regionálnej literatúry.
V súčasnosti sa nachádzajú na oddelení katalógy regionálnej literatúry a príručnej knižnice knihovníckej literatúry, kartotéky regionálnych   článkov   za roky  1981-1986,  regionálnych   novín a časopisov, regionálnych r ešerší, významných osobností okresu Galanta   a    topografická     kartotéka     regionálnej   literatúry. Z bibliografií by som spomenula personálne bibliografie regionálnych osobností Svetloslava Veigla, Jána Majku. Júliusa Lőrinczaa, Františka Keszeliho, Petra Andrušku, Rudolfa Čižmárika, Vojtecha Michálika, z odborných bibliografií bibliografie k dejinám miest Galanty s Sládkovičova, bibliografiu k 25. ročnej činnosti astronomického kabinetu, k 25. ročnej činnosti Fotoklubu v Galante, k 30. ročnej činnosti vlastivedného múzea, bibliografiu knihovníctva okresu, súpis regionálnych novín a časopisov, biografický slovník Kalendár výročí osobností okresu Galanta ai. Celkovú    edičnú    činnosť    knižnice   i   oddelenia   bibliografie a informatiky prezentuje Súpis edičnej činnosti Galantskej knižnice (2001).
Prácu oddelenia značne uľahčuje počítačová technika. Od tohto roku budujeme elektronickú databázu regiočlánkov pomocou CDS/ISIS 3.08.

Judita Kontárová

Pracovníčky oddelenia:

Etela Czibulová 1988-2001
Helena Eliášová 1987-1988
Anna Jonášová 1969 – 1986
Judita Kontárová 1994 – 2001
Mária Pappová 2001


Úsek ekonomicko-technickej činnosti

Tento   úsek   patril   pod   oddelenie   PaM   Odboru kultúry ONV v Galante do roku 1965. Po nástupe Mikuláša Szatmára ako účtovníka (na pol úväzok účtovník, na pol úväzok knihovník novovytvoreného detského oddelenia, do roku 1969) prevzala knižnica osobnú agendu zamestnancov a dostala samostatný rozpočet. Ako administratívna sila pre okresnú knižnicu nastúpila Alžbeta Šidlíková v roku 1968 a pracovala na tomto úseku  do roku 1977. Na jej miesto nastúpila pani Alžbeta Ivánová najprv ako administratívna pracovníčka neskôr ako administratívna pracovníčka – mzdová účtovníčka a po odchode Mikuláša Szatmára do starobného dôchodku ako ekonómka knižnice. Túto funkciu zastáva aj dnes.
Na tomto oddelení sa ešte na krátku dobu ako pomocné administratívne pracovníčky pri nárazových prácach (zavedenie RMS – racionalizácia mzdovej sústavy) sa objavili ešte dve pracovníčky Agneša Molnárová Etela Schneiderová v roku 1978.
Okresná knižnica bola až do 31. 12. 1983 osobným úradom pre všetky knižnice v okrese. Ako prvé sa od nás oddelilo Sládkovičovo v roku 1984 s počtom pracovníkov 3. Druhá etapa bola v roku 1985, odčlenili sa knižnice: Pata, Šoporňa, Vlčany, Diakovce, Tešedíkovo, Kráľová nad Váhom. Tretia etapa od roku 1987: Jelka, Horné Saliby, Neded, Selice, Trnovec nad Váhom, Zemianske Sady a Kráľová pri Senci.
Mestské knižnice Šaľa a Sereď prešli pod Mestské kultúrne strediská od 1. 1. 1991. Okresná knižnica v Galante bola delimitovaná do Dudvážskeho kultúrneho centra s názvom Dudvážska knižnica od 1. 7. 1996 s počtom pracovníkov 16. Knižnica stratila právnu subjektivitu a aj osobná agenda prešla do DKC. Právna subjektivita nám bola vrátená od 1. 4. 1999 aj osobná   agenda prešla späť pod v tom čase Dudvážsku knižnicu. V decembri roku 1999 sme potom knižnicu so súhlasom nadriadeného orgánu premenovali na Galantskú knižnicu.

Alžbeta Ivánová



Pracovníci úseku

Alžbeta Ivánová 1977-
Agneša Molnárová 1978
Mikuláš Szatmár 1966-1993
Alžbeta Šidlíková 1968-1977
Etela Schneiderová 1978

Vodiči osobného motorového vozidla
Miroslav Grell 1986-1988
Imrich Morovics 1989-1992
Štefan Szabó 1988-1989
František Zachar 1967-1986

Upratovačky
Jolana Csomorová 1970-1973
Matilda Gallová 1981-1982
Rozália Hipíková 1978-1980
Anna Mitnyíková 1982-1984
Helena Šerešová 1973-1978
Alžbeta Takácsová 1984-


Zoznam pracovníkov knižnice:

Zuzana Bakaová 1983 – 1985
Mária Balkóciová 1973
Mária Bondorová 1975 – 1976
Marta Brezinová 1967 – 1992
Katarína Bucseková 1970 – 1972
Jolana Csomorová 1970 – 1973
Etela Czibulová 1988 – 2001
Gabriela Deáková 1978 – 1983
Mária Dobročková 1974 – 1975
Helena Eliášová 1987 - 1988
Zuzana Fülöpová 1977 - 1980
Alžbeta Galatová 1976 –
Alžbeta Gallová 1954 - 1974
Matilda Gallová 1981 - 1982
Ivana Gálusová 1986 – 1995 2000-
Miroslav Grell 1986 - 1988
Anna Grellová 1975 - 1977
Rozália Hipíková 1978 - 1980
Ľudmila Horváthová 1962 - 2000
Pavol Hudák 1972 - 1996
Alžbeta Ivánová 1977 -
Anna Jonášová 1969 – 1988 1990-1994
Agáta Katonová 1999 -
Irena Kissová 1969 - 1989
Judita Kontárová 1979 -
Andrea Kosinszká 1984 -
Marta Kubová 1974 - 1979
Ivona Kudácseková 1987 - 1988
Jarmila Langová 1981 - 1982
Róbert Mikovics 1995 - 1996
Anna Mitnyíková 1982 - 1984
Zora Molnárová 1972 - 1990
Imrich Morovics 1989 - 1992
Irena Orbanová 1964 – 1969 1980-1990
Júlia Pápayová 1975 - 1976
Mária Pappová 2001 -
Lívia Pavlovičová 1993 -
Andrea Pethőová 1990 -
Terézia Pethőová 1973 - 1986
Katarína Petrová 1972 -
Marián Popluhár 1983 - 1986
Pavol Rohár 1967
Štefan Szabó 1988 - 1989
Terézia Szabová 1988 -
Mikuláš Szatmár 1965 - 1993
Helena Šerešová 1973 - 1978
Alžbeta Šidlíková 1968 - 1977
Milan Šimo 1960 - 1979
Alžbeta Takácsová 1984 -
Františka Takácsová 1979 – 1991 1999 -
Terézia Tóthová 1969 – 1977
Rozália Vassová 1982 – 1985
František Zachar 1967 – 1986
Alžbeta Zámbóová 1996 –
Judita Zelmanová
Eva Zsilleová 1989 – 1990

Okrem menovaných boli ešte pracovníkmi knižnice v 50-tych rokoch
p. Kerepeczky (prvý knihovník), p. Mináriková a p. Alžbeta Bogárová.


 








Názov: 50 rokov Galantskej knižnice. 1951-2001
Zostavila: Judita Kontárová s kolektívom pracovníkov
Zodpovedná redaktorka: Mgr. Lívia Gabrišová, riaditeľka knižnice
Grafická úprava: Peter Kolek, Marek Koller
Vydala: Galantská knižnica
Rok: 2001
Tlač: Umelecká a reklamná agentúra GALA-ART
Náklad: 300 ks
Nepredajná publikácia

ISBN 80-96-8049-8-7

Publikácia vyšla s finančným príspevkom Mesta Galanta

Táto publikácia bola vytlačená na recyklovanom papieri




 

 

 


Aktuality