História knižnice

 

 

Prvé knižnice na území mesta Galanta vznikli v 19. storočí, boli to knižnice spolkov a inštitúcií a slúžili svojim členom. Najväčšou a najstaršou knižnicou  bola súkromná knižnica šľachtického rodu Esterházyovcov, ktorá v roku 1928 v 26  debnách bola vyvezená z mesta. Prvú detskú knižnicu v meste založil v roku 1900 Samuel Neufeld, majiteľ prvej galantskej kníhtlačiarne. V roku 1909 bola zriadená v Galante obecná knižnica Štátnym výborom pre múzeá a knižnice. V roku 1919 bol vydaný zákon č. 430 o verejných knižniciach v Československu, v ktorom sa hovorí, že v každej obci má byť zriadená obecná knižnica. Údaje o existencií verejnej knižnice v Galante máme z roku 1937, keď knižnica mala sto čitateľov a 674 zväzkov.

Okresná knižnica v Galante vznikla v roku 1951. Bola umiestnená v kultúrnom dome    na ulici Čsl. armády v jednej miestnosti. Prvé zachované prírastkové zoznamy sú z roku 1953 . V roku 1954 knižnica mala 85 čitateľov a 1080 výpožičiek. Z roku 1955 sa zachovala Zápisnica o vykonaní previerky práce OĽK v Galante, v ktorom sa konštatuje, že umiestnenie knižnice je neuspokojivé, neuspokojivý je i počet čitateľov a výpožičiek, taktiež budovanie katalógov a vedenie ostatnej evidencie a štatistiky. V roku 1957 mala knižnica 536 čitateľov a 7918 výpožičiek. Ďalšie smerovanie knižnice určil zákon č. 53/1959 o jednotnej sústave knižníc. Na základe tohto zákona sa stala naša knižnica ústredím metodickej, bibliografickej a informačnej činnosti v okrese a mala plniť funkciu mestskej knižnice. V roku 1960 došlo k územnej reorganizácii okresov -  k  okresu  Galanta pričlenili okres Šaľa, Sereď a časť okresu Senec. V tomto roku bol za riaditeľa vymenovaný Milan Šimo. Od tohto roku sa datuje aj metodická činnosť v knižniciach okresu. V roku 1961 mala knižnica 723 čitateľov, dosiahla 17 239 výpožičiek a knižničný fond činil 8088 knižničných jednotiek. V roku 1962 nastúpila do knižnice prvá pracovníčka z knihovníckou kvalifikáciou, ktorá vykonávala  funkciu metodičky.  V tomto roku sa začalo aj s budovaním katalógov, bol to  autorský katalóg čitateľský a služobný. V roku 1964 nastúpila do knižnice ďalšia metodička. Jedným z hlavných problémov knižnice boli nedostatočné priestory. Patrila medzi najhoršie umiestnené ale i najslabšie personálne vybavené knižnice na Slovensku. V roku 1966 rada ONV v Galante schválila Plán rozvoja knižníc osvetového charakteru na roky 1966 - 1970, v ktorom sa venuje zvýšená pozornosť rozvoju okresnej knižnice. V tomto roku sa stáva okresná knižnica osobným úradom všetkých knihovníkov obecných knižníc a nastupuje do knižnice účtovník a knižnica získava ďalšiu miestnosť pre mládežnícke oddelenie. V roku 1969 bola pridelená knižnici ďalšia miestnosť kde bola zriadená pracovňa odborných pracovníkov. V tomto roku nastúpila do knižnice i prvá bibliografka. Knižnica mala 9 pracovníkov a hlavné knižničné ukazovatele boli takéto: 899 čitateľov, 25 221 výpožičiek a 17 268 knižničných jednotiek. Priestorové podmienky knižnice sa zlepšili v roku 1970, keď sa presťahovali  do neogotického kaštieľa. Dostala 6 miestností a v roku 1972 ešte jednu. Mala tieto oddelenia: výpožičné oddelenie pre dospelých, výpožičné oddelenie pre mládež, oddelenie metodiky a bibliografie, oddelenie doplňovania fondov, oddelenie politickej literatúry, vedenie knižnice a  ekonomický úsek, ktoré sa prakticky zachovali dodnes. V roku 1971 sa pristúpilo k prepracovaniu knižničného fondu a začal sa budovať systematický katalóg. V roku 1972 sa vytvorilo oddelenie politickej literatúry. K významnej zmene v živote knižnice došlo v roku 1973, keď sa knižnica presťahovala na prízemie novopostavenej budovy OOR v Galante. Knižnica patrila medzi najlepšie umiestnené knižnice na Slovensku. Činnosť knižnice sa rozrástla kvantitatívne i  kvalitatívne.  V nových  priestoroch  nás  navštívili známe  osobnosti vtedajšieho spoločensko – politického života ako Elena Čepčeková, Július Lenko, Hana Zelinová, Miloš Krno, Helena Križanová - Brindzová, Eleonóra Gašparová, Krista Bendová. V 25. ročníku súťaže knižníc Budujeme vzornú ľudovú knižnicu dostala knižnica v roku 1975 Čestné uznanie Ministerstva kultúry SSR a v roku 1977 titul Vzorná ľudová knižnica. V roku 1976 mala knižnica 3085 čitateľov, 122 714 výpožičiek a  30 344 knižničných  jednotiek. V roku 1980 bola menovaná do funkcie riaditeľky Irena Orbanová. Knižnica pokračovala vo svojom priaznivom období, ktoré sa začalo v 70. rokoch a pracovalo v nej 15 pracovníkov. Zavítali k nám osobnosti ako Ján Navrátil, Peter Andruška, Tomáš Janovic, Zalabai Zsigmond, Jozef Puškáš a Anton Baláž. V roku 1986 oddelenie pre mládež bolo z priestorových dôvodov presťahované do budovy Okresného osvetového strediska v Galante. Hlavné ukazovatele činnosti v roku 1989: počet čitateľov 4658, počet výpožičiek 134 592 , stav knižného fondu 50 259. V tomto roku  rozšírila knižnica  svoje služby o požičiavanie videokaziet. Koncom 80. rokov knižničné priestory   už nevyhovovali požiadavkám, preto riaditeľka knižnice zabezpečila podklady pre vypra- covanie architektonickej štúdie na prístavbu knižnice a projektovej dokumentácie. Žiaľ, zmena spoločenských pomerov spôsobila, že prestavba sa nemohla uskutočniť. Spoločensko-politické udalosti v roku 1989 sa prejavili i v živote knižnice. V januári 1990 riaditeľka knižnice sa vzdala funkcie  a na jej miesto bola vymenovaná Katarína  Petrová.  Kolektív knižnice tvoril 20 osôb. V zmysle zákona č. 518 /1990 o prechode zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce,  ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej správy bola k 1.1. 1991 uskutočnená delimitácia knižnice pod správu Ministerstva kultúry SR. Zriaďovacia listina Okresnej knižnice v Galante z  roku 1991 ju definuje ako koordinačné, bibliografické a vzdelávacie centrum knižníc. Štatút knižnice definuje jej poslanie, predmet a princípy činnosti ako príspevkovej organizácie. V roku 1991 bolo zrušené oddelenie politickej literatúry a v jej priestoroch vznikla čitáreň a študovňa. Organizačná štruktúra v novom knižničnom poriadku z roku 1992 zostala až na malé zmeny zachovaná do konca roka 2001. Vo februári v roku 1993 riaditeľka odstúpila z funkcie.   Za riaditeľku bola vymenovaná Mgr. Lívia Gabrišová. V roku 1995 sa začalo s automatizáciou knižnice, bol zakúpený knižničný program Smartlib. K 1.júlu 1996 Okresná knižnica v Galante, Okresné vlastivedné múzeum v Galante a Okresné osvetové stredisko v Galante sa stali súčasťou Dudvážskeho kultúrneho  centra riadeného štátnou intendantkou. Knižnica stratila svoju právnu subjektivitu a dostala názov Dudvážska knižnica. V tomto roku dochádza i k územno-správnej reorganizácií okresov, vznikajú nové okresy Šaľa a Senec. Metodická činnosť o príslušné obecné knižnice a regionálna bibliografická činnosť prechádza na ústredné knižnice týchto regiónov. V rámci nového okresu Galanta zostáva v metodickej pôsobnosti Dudvážskej knižnice 34 obecných knižníc. Naša knižnica v roku 1997 ako jedna z prvých verejných knižníc na Slovensku zavádza nový druh platenej služby - využitie Internetu. K 1. aprílu 1999  zaniklo Dudvážske kultúrne centrum a knižnica získava opäť právnu subjektivitu. Následne bol zmenený názov knižnice na Galantskú  knižnicu. V lete  roku 2000 oddelenie literatúry pre deti a mládež sa presťahovalo naspäť na Mierové námestie č.4 do priestorov získaných do bezplatného užívania od Krajskej správy štatistického úradu v Trnave. Hlavné ukazovatele knižničnej činnosti v roku 2001 : počet čitateľov 3 316, výpožičiek 150 332 a knižničný fond tvoril 87 887 knižničných jednotiek.   

V súčasnosti okrem základných služieb – požičiavania kníh a časopisov ponúkame špecializované a platené služby: požičiavanie zvukových kníh, vyhotovovanie rešerší, fotokopírovanie a prístup k internetu a elektronickým databázam. Organizujeme kultúrne akcie, besedy so spisovateľmi, kvízy, súťaže a pre žiakov základných a stredných škôl informatické výchovy. Hlavným zámerom do budúcnosti je zachovať súčasné ponúkané služby a budovať moderné miestne centrum informácií. 


Po
Ut
St
Št
Pi
So
Ne
 
 
1
2
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
 
 

Anketa
Zúčastňujete sa podujatí organizovaných knižnicou?
áno
80%
nie
20%
Archív ankiet
Vytlačiť stránku