Nobelova cena
Invetas vitam juvat excluisse per artes
=
vynálezy zlepšujú život, ktorý je skrášľovaný umením
(Vergílius)

Najhodnotnejšie ocenenie, ktoré sa každoročne udeľuje za zásadný vedecký výskum, technické objavy, či prínos pre ľudstvo
Udeľovaná je na základe závete Alfreda Nobela od roku 1901 (Nobelova cena za ekonómiu je udeľovaná od roku 1968)
Nobelova cena je prvá medzinárodná cena udeľovaná za úspechy dosiahnuté
vo fyzike – udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou
v chémii – udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou
vo fyziológii alebo v medicíne – udeľovaná Inštitútom Karolinska
v literatúre – udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou
v boji za mier – udeľovaná komisiou nórskeho Parlamentu
Nobelova cena za ekonómiu – udeľovaná Švédskou národnou bankou od roku 1968 („Cena Švédskej banky za ekonómiu na pamiatku A.Nobela“)
Skladá sa z medaile, osobného diplomu a peňažnej prémie
Od roku 1968 môžu cenu zdieľať najviac 3 osobnosti (do tejto doby to mohlo byť viac, aj keď sa tak nikdy nestalo)
Cena mohla byť udelená aj posmrtne, ak bola žijúca osoba nominovaná pred 1.februárom rovnakého roku. Od roku 1974 môže byť Nobelova cena udelená zomretej osobe, ktorá bola vyhlásená nositeľom ceny (obyčajne v októbri), ale ktorá zomrela pred udelením ceny
ALFRED NOBEL
(21.október 1833 Stockholm – 10.december 1896 San Remo, Taliansko)
.jpg)
Švédsky chemik, továrnik, vynálezca
Jeho otec – Imanuel Nobel bol inžinier a vynálezca; matka Adrietta, rodená Ahlsellová pochádzala z bohatej rodiny; v 1833 (po Alfredovom narodení) otec kvôli nepriaznivým okolnostiam zbankrotoval, v 1837 opustil Štokholm a odišiel do Fínska, neskôr do Ruska, kde sa stal úspešným podnikateľom – dodával aj míny vďaka čomu sa stal „pionierom“ zbrojného priemyslu
V 1842 pozval rodinu do Petrohradu, kde Alfred navštevoval súkromnú základnú školu; venoval sa štúdiu prírodných vied, jazykov a literatúry – ako 17-ročný plynulo hovoril švédsky, rusky, francúzsky, nemecky a anglicky
Neskôr študoval v zahraničí – Švédsko, Nemecko, Francúzsko, USA – vo Francúzsku pracoval v laboratóriu známeho chemika, profesora T.J.Pelouza, zoznámil sa tu s talianskym chemikom A.Sobrerom – vynálezcom nitroglycerínu – išlo o nevypočitateľnú látku, ktorá vybuchovala pri náhodných zmenách teploty alebo tlaku
V 1852 bol otcom povolaný späť do Petrohradu; spolu s otcom vykonával pokusy s nitroglycerínom
Po vojne sa situácia opäť zmenila – otcova firma opäť zbankrotovala – otec sa vrátil s Alfredom a Emilom do švédska – synovia Robert a Ludvig zostali v Petrohrade, nakoľko sa im v podnikaní darilo
V 1863 sa Alfred znovu podujal na podnikanie s nitroglycerínom – pri jednom z nečakaných výbuchov zahynul jeho brat Emil – ďalšie pokusy boli na pevnine zakázané, preto sa premiestnil so svojím laboratóriom na loď na jazero Mälaren – v 1864 začal vyrábať bezpečnú variantu nitroglycerínu –dynamit, ktorý bol v 1867 patentovaný
Svoju činnosť rozšíril aj na iné chemické materiály – v čase jeho smrti bolo na jeho meno zaznamenaných 355 patentov
Intenzívne pracoval, nemal čas na súkromný život – ako 43-ročný si napísal inzerát, na ktorý sa mu ohlásila rakúska grófka Bertha Kinská; po krátkej práci pre Nobela sa vrátila späť do Rakúska, kde sa vydala za grófa Arthura von Suttnera – napriek tomu si s Nobelom desaťročia dopisovala a zostali priateľmi – začala sa zaujímať o problematiku zbrojenia a stala sa zakladateľkou mierového hnutia
Pravdepodobne pod jej vplyvom vypísal Alfred Nobel cenu za mier – Suttnerová ju získala v 1905, ako prvá žena
Jeho genialita spočívala v tom, že dokázal skĺbiť prenikavé hľadiská a víziu vedcov s dynamikou priemyslu
Zaujímal sa tiež o sociálnu problematiku, otázky mieru a o všetko, čo v tej dobe hýbalo spoločnosťou
Svoju závet napísal v roku 1895, poveril v nej švédsku akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju čiastkou 32 miliónov švédskych korún
Ceny sú vyplácané z úrokov (asi 160 000 švédskych korún)
Držitelia Nobelovej ceny za literatúru




