10. február 2021

Vznik knižnice sa datuje od roku 1951, kedy Povereníctvo informácií a osvety vydalo obežník pre krajské národné výbory o zriadení okresných ľudových knižníc.

Podľa zachovaných dokumentov Okresný národný výbor ku koncu roka už evidoval okresnú ľudovú knižnicu,

preto toto obdobie považujeme za vznik okresnej knižnice v Galante.

Knižnica bola umiestnená na bývalej Ulici Československej armády v kultúrnom dome.

Od roku 1952 plnila naša knižnica úlohu miestnej aj okresnej knižnice. V tejto súvislosti sa začalo nakupovať viac kníh, ktoré sa postupne zapisovali do tzv. Prírastkových zoznamov, prvé v roku 1953. V roku 1954 bola prijatá prvá knihovníčka a zároveň riaditeľka Alžbeta Gallová. V tomto roku mala knižnica 85 čitateľov a o päť rokov neskôr to už bolo 619 čitateľov s 5955 zaevidovanými dokumentmi.

V roku 1960 bola uskutočnená územná reorganizácia okresov, kedy k okresu Galanta bola pričlenená časť okresu Senec, Sereď a Šaľa. V tomto roku nastúpil na post riaditeľa knižnice pán Milan Šimo. Rok 1970 sa stal významným medzníkom v živote inštitúcie a knižnica sa presťahovala do budovy neogotického kaštieľa, kde sa jej pridelilo 6 miestností pre oddelenia tvoriace základ organizačnej štruktúry aj dnešnej knižnice.

                                         

Mimoriadny zlom pre fungovanie knižnice nastal v roku 1973, kedy bola ukončená výstavba administratívnej budovy Okresnej odborovej rady. Pri príležitosti 29. výročia SNP bola okresná knižnica premiestnená do nových priestorov na Mierovom námestí. Tým si vyslúžila post najlepšie umiestnenej knižnice v tom období na Slovensku. Tu sídli dodnes.

            

V 70. rokoch knižnica prežívala mimoriadne aktívne obdobie aj vďaka novým priestorom. 12. júna 1975 získala Čestné uznanie Ministersta kultúry, ako Vzorná ľudová knižnica, ktoré si obhájila aj v roku 1977. Kronika dokazuje,že to bolo aj vysokým počtom organizovaných podujatí. Knižnica začala rozvíjať i spoluprácu so školami a v tomto období ju navštívili spisovatelia zvučných mien ako Elena Čepčeková, Hana Zelinová, Ján Navrátil, Krista Bendová a ďalší.

          

Okrem budovania knižničného fondu a organizovania kultúrnych podujatí najväčším prínosom v 80. rokoch pre knižnicu bolo využívanie audiovizuálnej techniky. V roku 1988 sa zakúpil farebný televízor aj videomagnetofón a bola zriadená požičovňa videokaziet na mládežníckom oddelení. Nový druh služby vzbudil od začiatku veľký záujem. V roku 1989 videonahrávky oslovili 1342 požičiavateľov, a tento trend spečatil osud zbierky 535 gramofónových platní, ktoré boli po roku 1990 vyradené.

        

Galantská knižnica ani v roku 1993 nevlastnila žiadnu počítačovú techniku okrem elektronického písacieho stroja. V rámci automatizácie a mechanizácie boli v roku 1994 zakúpené tri počítače s príslušenstvom a tiež knihovnícky program Smartlib na uľahčenie katalogizačného a výpožičného procesu.

Od 1. júla 1996 sa knižnica, rozhodnutím Ministerstva kultúry, stala súčasťou Dudvážskeho kultúrneho centra pod názvom Dudvážska knižnica v Galante. Spomínané centrum vzniklo zlúčením Vlastivedného múzea, Okresnej knižnice a Regionálneho kultúrneho strediska v Galante, na čele so štátnou intendantkou Paed. Dr. Annou Pilárikovou.

     

V roku 1997 Dudvážska knižnica ako jedna z prvých verejných knižníc na Slovensku zabezpečila svojim čitateľom novú službu - prístup k internetu. Stalo sa tak vďaka sponzorskej pomoci miestnej telekomunikačnej firmy, ktorá nám darovala počítač aj modem.

  

Dudvážska knižnica, ktorá od roku 1996 bola súčasťou Dudvážskeho kultúrneho centra v Galante, rozhodnutím zriaďovateľa, Krajského úradu v Trnave k 1. aprílu 1999 opäť získala právnu subjektivitu. Knižnica následne požiadala i o zmenu názvu organizácie. Zmenu zriaďovateľ schválil ku dňu 21.12. 1999 a odvtedy platí názov Galantská knižnica.

V roku 2001 Galantská knižnica oslávila okrúhle jubileum, 50. výročie založenia. Pri tejto príležitosti bol vydaný zborník príspevkov - 50 rokov Galantskej knižnice a Súpis edičnej činnosti Galantskej knižnice od začiatkov svojho fungovania. A tiež nechýbala oslava!

V súvislosti so vznikom vyšších územných celkov na Slovensku bola Galantská knižnica k 1. aprílu 2002 vyňatá spod zriaďovateľskej kompetencie Krajského úradu v Trnave a pričlenené k organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja.
☝️Galantská knižnica zastáva od toho času funkciu mestskej knižnice v Galante a regionálnej knižnice v rámci okresu Galanta, kde plní úlohu metodického centra obecných knižníc okresu.

Prvá webstránka Galantskej knižnice vznikla ešte v roku 2001. Snahou bolo ponúknuť používateľom zrozumiteľnú a prehľadne usporiadanú webovú prezentáciu. V roku 2004 na stránke pribudol aj katalóg knižnice. Užívatelia si v ňom mohli na diaľku vyhľadávať potrebnú literatúru a informácie o jej umiestnení. Tento katalóg fungoval ako predchodca dnešného online katalógu.

Rok 2006 bol významný nielen z hľadiska sprístupnenia novej webovej prezentácie Galantskej knižnice – www.galantskakniznica.sk, ale aj vytvorením loga symbolizujúceho status a posolstvo Galantskej knižnice. Víťazný návrh Tomáša Orbána funguje na 4 významových rovinách.
Motýľ stelesňuje ľahkosť a pôvabnosť, listy stromu vyvolajú asociáciu na drevo a výrobu papiera, štvorlístok pre šťastie. Logo zároveň ukrýva aj skratku názvu knižnica- GK.

V roku 2008 vstúpila Galantská knižnica do Projektu KIS3G, ktorý združuje subjekty používajúce knižnično-informačný systém Virtua. Implementácia tohto systému sa ukončila k 1. januáru 2011. Uskutočňuje sa v ňom celý výpožičný proces, katalogizačná činnosť, tvorba databázy používateľov knižnice a tvorba databázy regionálnej literatúry.

Galantská knižnica si 26. apríla 2011 v Renesančnom kaštieli v Galante v prítomnosti starých a aktuálnych pracovníkov i pozvaných hostí pripomenula 60. výročie svojho založenia. Po slávnostných príhovoroch nasledoval bohatý kultúrny program. Pri príležitosti jubilea boli vydané publikácie: 60 rokov Galantskej knižnice, Edičná činnosť Galantskej knižnice 2001 – 2011, Galantská knižnica v tlači 2001 – 2011.

Na rok 2012 naplánovala Galantská knižnica veľké vynovenie svojich priestorov. Za dva letné mesiace sa zrealizovala kompletná rekonštrukcia oddelenia pre dospelých. „Výpožička“ dostala novú liatu podlahu, nové regály na knihy aj výpožičné pulty.

Literárny časopis detí galantského okresu Pod lupou vyšiel prvýkrát v roku 2004. Vydržal 4 roky a po dlhšej odmlke sa vrátil v roku 2013 už dvojjazyčne s názvom Pod Lupou – Nagyító alatt. Časopis nie je žánrovo ohraničený, zverejneným príspevkom kladie medze iba predstavivosť a tvorivosť mladých autorov.

Archív časopisu

V letných mesiacoch roka 2015 prebehla kompletná rekonštrukcia detského oddelenia knižnice – maľovka, brúsenie parkiet, elektroinštalačné práce. Vymenili sa aj všetky zastaralé regály. Do konca roka 2018 sa dokúpilo ďalšie interiérové vybavenie (kreslá, výpožičný pult, sedacie vaky aj dataprojektor) čím sa dokončila trojročná obnova oddelenia.

Foto pred a po rekonštrukcii:

 

Po základných úprav miestností v rokoch 2006 – 2008 sa v roku 2019 dokončila obnova interiérového vybavenia Čitárne – Študovne – Internetu. V rámci projektu sa kúpili nové úložné regály na periodiká, regály na knihy, výpožičný pult, stoly, stoličky aj pohodlné kreslá.

   

V pár príspevkoch sa budeme venovať zaujímavým osobnostiam, ktoré navštívili knižnicu počas jej pôsobenia. Tu sa písal dátum 1. november 1972.
Prvou a nezabudnuteľnou spisovateľkou, kráľovnou detských rozprávok a fantázie, o ktorej sa píše v našej kronike je Elena Čepčeková.

  

Štátny tajomník, partizánsky osvetár a tiež publicista, ktorý neskôr niektoré knihy venoval deťom, a už v období 70-tych rokov písal o problematike ochrany prírody. Toto všetko a aj omnoho viac stelesňuje spisovateľ Miloš Krno, ktorý poctil Galantskú knižnicu svojou návštevou viackrát. Jeho diela určite stále patria no našich políc.

Kronika knižnice je plná zápiskov o besedách a podujatiach v spojení so známymi osobnosťami literárneho sveta. V 70. rokoch 20. storočia navštívili Galantu aj Vincent Šikula a Krista Bendová, ktorých naozaj netreba predstavovať. 

 

Keď hovoríme o besede, nemusí ísť výsostne iba o stretnutie so spisovateľom, ale napríklad s nezameniteľným hercom...a Michal Dočolomanský ním určite bol. Nepamätá si niekto z vás toto podujatie? 

Jeden príjemný jarný deň v roku 1979 nás navštívil aj vynikajúci a obľúbený spisovateľ pre deti a mládež, celoživotný obyvateľ mesta Sereď, Ján Navrátil.
O jeho tvorbe vznikli v Galantskej knižnici aj dve personálne bibliografie, ktoré nájdete na našom regionálnom oddelení.

Knižnica organizuje množstvo podujatí, pri ktorých máte možnosť stretnúť sa s osobnosťami literárneho sveta. Od založenia až po súčasnosť nás navštívili veľké mená kultúrneho života. Do budúcna si prajeme ešte veľa takých inšpiratívnych podujatí...